K rozdeleniu ČSFR a vstupu Slovenska do NATO referendum nebolo
Na Slovensku sa viackrát konalo referendum iniciované na základe záujmu malej menšiny obyvateľstva a väčšina oň nemala záujem. Naopak, v prípade mimoriadne dôležitých udalostí týkajúcich sa všetkých ľudí, ako bolo rozdelenie Československa alebo vstup Slovenska do NATO, sa nekonalo. "Inštitút referenda je tým zdiskreditovaný," povedal pre TASR politológ Juraj Marušiak.
"Referendum v minulosti slúžilo napríklad na mobilizáciu straníckeho aktívu, uvedenie nejakej témy do diskusie, ako napríklad referendum o konaní predčasných volieb, ktorého cieľom bolo vlastne len znervózniť vládu a mobilizovať svojich straníkov a voličov," poznamenal Marušiak. Ak však iniciuje referendum len jedna z politických síl, ostatné nie sú motivované podporovať účasť na ňom, pretože by tým posilňovali iniciátora plebiscitu.
"Na Slovensku nie je tradícia demokracie a preto ani ozajstného referenda. Je často použité len ako nástroj zviditeľnenia a toto posledné referendum je toho najväčším dôkazom," myslí si politológ Samuel Abrahám.
"Referendum stráca na kredibilite, ktorú by malo mať aj tým, že nie je ústavne záväzné," poznamenal. Aj keby väčšina voličov hlasovala za referendové otázky, poslanci môžu odmietnuť ich realizáciu. "Čo by sa asi nerobilo ľahko, ale už tá možnosť robí z referenda taký veľmi drahý prieskum verejnej mienky," poznamenal Abrahám.
Na Slovensku sa od roku 1993 uskutočnilo šesť všeľudových hlasovaní, platné bolo iba jedno - referendum o vstupe SR do EÚ v roku 2003. Podľa Ústavy SR sú výsledky referenda platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov hlasovania.
Podľa dostupných prameňov sa na referendá vynaložilo celkovo približne 770 miliónov Sk (cca 26 miliónov eur).
Zdroj: TASR
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies