Kubánsky taxikár Jorge Lloro si pripomína historické väzby svojho národa s Ruskom zakaždým, keď si sadne za volant svojej modrej Lady zo sovietskej éry.
Jeho krabicové auto ruskej výroby je jedným z odhadovaných 100 000, ktoré boli dovezené na karibský ostrov počas studenej vojny. V priebehu rokov sa flotila Lád dostala na Kubu počas okolo desaťročia trvajúceho ekonomického embarga USA na ostrov. Teraz, uprostred ochromujúcej palivovej krízy a hrozných ekonomických vyhliadok, sa vedenie ostrova opäť obrátilo na svojho starého spojenca, Rusko, o pomoc. Pre Jorgeho bol neustály problém udržať svoje auto na ceste – náhradné diely sú vzácne a drahé. Teraz sa aj naplnenie nádrže benzínom stalo niekoľkodňovým utrpením. V čase vrcholiacej krízy sa rady áut na benzínových pumpách natiahli na niekoľko mestských blokov. Nakoniec musel štát zorganizovať zástupy čakajúcich vodičov do skupín WhatsApp. Štátny zamestnanec by si stiahol vaše kontaktné údaje a vydal číslo. Keď ste konečne na rade, aby ste natankovali, boli by ste kontaktovaní, aby ste prišli do garáže.
"Som číslo 426," vysvetlil Jorge, keď nás po upozornení viezol na čerpaciu stanicu v Havane.
Na nádvorí garáže však po zlyhaní príchodu cisterny netiekol benzín. "Neviem, prečo nám vôbec povedali, aby sme prišli," posťažoval sa Jorge. "Tento systém je neefektívny a neefektívny," zopakoval ďalší jazdec, Joel Hernandez, ktorý vyjadril rozhorčenie všetkých v rade. "Nemáme dovolené naplniť celú nádrž, ľuďom často chýba ich číslo alebo nie sú informovaní, kedy sú na rade. Chýba tomu správna organizácia a infraštruktúra." Palivová kríza trvá už niekoľko týždňov a priviedla sužovaný kubánsky ľud na pokraj zúfalstva. Je to posledná zo série veľkých výziev, ktorým v poslednom čase čelili: potravinová neistota, inflácia a výpadky elektriny. Dlhotrvajúce problémy Kuby pramenia zo zlého riadenia vlády a amerického ekonomického embarga, no zhoršil to kolaps cestovného ruchu počas pandémie koronavírusu. Pre niektoré ruské spoločnosti to však predstavovalo jedinečnú príležitosť. Na nedávnom obchodnom fóre v Havane podpísala Kuba sériu dohôd s ruskými podnikmi pokrývajúcimi všetko od cestovného ruchu a poľnohospodárstva až po energetiku. Medzi dosiahnutými dohodami boli ústupky ruským firmám na revitalizáciu častí rozpadnutej infraštruktúry cestovného ruchu na ostrove vrátane chátrajúceho plážového letoviska Tarara. Uskutoční sa aj spoločný projekt generálnej opravy zastaraného cukrovaru v provincii Sancti Spiritus, ako aj investície do výroby rumu a ocele. Najzaujímavejšie pre Jorgeho a ostatných čakajúcich vodičov je však dohoda, aby Rusko poskytovalo približne 30 000 barelov ropy denne. To by pomohlo vyrovnať výpadok v domácej spotrebe ostrova po tom, čo socialistický spojenec Venezuela, bohatý na ropu, znížil vývoz ropy na Kubu z 80 000 barelov denne v roku 2020 na približne 55 000 barelov denne. Ohlasujú to kubánske štátne médiá ako dôkaz trvalých väzieb oboch národov. Popredný ostrovný nezávislý ekonóm Omar Everleny sa však obáva, že rozhodnutie nadviazať užšie vzťahy s Moskvou je pre Kubu len krátkodobým riešením. "Keď hasíte požiare na viacerých frontoch, je príťažlivé, že Rusko prichádza, aby podporilo túto nestabilnú situáciu. Problém však spočíva v strednodobom horizonte," hovorí. Ruské firmy budú očakávať, že dostanú zaplatené včas a v plnej výške za vloženie prostriedkov, ktoré Kuba tak zúfalo potrebuje, dodáva pán Everleny. "Toto nie sú sovietske spoločnosti, ktoré rozdávajú vládne úvery. Sú to súkromné ruské firmy, ktoré budú požadovať riadnu návratnosť svojich investícií".
"Bude to znamenať ďalšie obete pre kubánske rodiny, pretože budeme musieť splatiť tieto úvery, alebo sa jedného dňa nájde iná Putinova postava, ktorá dlh odpustí?", hovorí s odkazom na rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira z roku 2014. Putin odpustí kubánskemu dlhu približne 32 miliárd dolárov (25 miliárd libier). Nové ekonomické väzby, samozrejme, prichádzajú v mimoriadne zložitom okamihu. Po minuloročnej invázii Ruska na Ukrajinu bola Kuba jedným z mála hlasitých podporovateľov Moskvy v Latinskej Amerike, čo Kremeľ jednoznačne ocenil. Počas nedávnej návštevy kubánskej delegácie na vysokej úrovni v Moskve ruský minister obrany Sergej Šojgu v štátnych médiách povedal: "Kuba nepochybne bola a naďalej je najdôležitejším spojencom Ruska v regióne." Možno áno, ale ekonóm Omar Everleny hovorí, že Kuba nemôže zopakovať chybu, keď má jediného dobrodinca, ktorý by vytiahol ostrov z jeho ekonomického bahna. "Najprv sa to stalo so Španielskom, potom s USA, potom so Sovietskym zväzom a potom s Venezuelou. Nemôžete sa spoliehať na jeden trh," hovorí. "Myslím si, že Kuba si musí vytvoriť vlastnú výrobnú stratégiu - takú, v ktorej by mali zohrávať kľúčovú úlohu malé a stredné súkromné podniky - kubánske podniky." Na konci horúceho dňa pred čerpacou stanicou mohol Jorge Lloro natankovať svoju Ladu. Ale ako samotná kubánska revolúcia, v podstate beží na výpary, dokáže udržať dynamiku len s pomocou Ruska a v nasledujúcich rokoch potrebuje zásadnú opravu.
Prevzaté z BBC, pôvodný článok si môžete prečítať tu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies