Kandráčovci pretvorili 180 rokov starý text a predstavujú novú pieseň Marína

"Pieseň Marína je naša nová hymna lásky. S nápadom prišiel Vlado Puchala, ktorý napísal úžasný text. Ten vychádza zo Sládkovičovej básne Marína, niektoré verše sú doslovné, iné upravené. Hudbu zložil Tomi Okres, ktorý do toho dal nielen svoju východnú romantiku, ale i nostalgiu kapely Chinaski, v ktorej hráva. Ak je bozk hymnou lásky, tak Marína nech je hymnou všetkých šťastne i nešťastne zaľúbených. A je v nej aj celá naša kandráčovská duša. Sme kapela, ktorá sa hlási k našim koreňom, veď z nich naša tvorba vychádza," uviedol kapelník Ondrej Kandráč.

Sládkovičova Marína je dôkazom toho, že aj neopätovaná a nešťastná láska má v živote význam. Rodí sa z nej najkrajšie umenie. Šťastne zaľúbený a ženatý Andrej Sládkovič by zrejme nikdy Marínu nenapísal. "Vydávame ju tak trochu symbolicky práve teraz, pretože 11. júla 1843, teda pred 180 rokmi, sa na fare v obci Hlboké Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban dohodli na uzákonení spisovnej slovenčiny. Rok na to píše Sládkovič, nešťastne zamilovaný do Maríny Pišlovej, najdlhšiu a jednu z najkrajších básní o láske na svete. Neoplatí sa zopakovať si učivo zo školy alebo si zopakovať svoju prvú lásku? Problém je v tom, že len jedna láska môže byť prvá. Výhodou je, že trvá najdlhšie, tak nech dlho znie vo vašich ušiach aj naša pieseň Marína. Urobili sme ju všetci z lásky. S láskou vám ju budeme spievať a hrať. Mimochodom, viete, že vnuk Sládkoviča Pavel Braxatoris napísal texty takých hitov, ako napríklad Pieseň o rodnej zemi (Najkrajší kút v šírom svete), Rodný môj kraj, Ružičky červené, Ja som optimista, Len bez ženy...? Aj to je vlastne dôsledok neopätovanej lásky Maríny Pišlovej z Banskej Štiavnice," dodáva Kandráč.

"Text Marína vychádza zo skladby Sládkoviča, ale nie je to ani zďaleka jedna k jednej. Zachoval som všetky podstatné motívy, motív lásky k žene, láske k vlasti, motív prírody či dôvod žiť aj umrieť. Ak si vezmeme známu 73. strofu, kde Sládkovič píše – vlasť draho ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine a obe v jednom objímať - to som urobil po svojom ako Marínu s krajinou chcem ľúbiť v jednej, nepôjdem za inou, neviem žiť bez nej. Dal som to takto koncentrovane," hovorí textár Vlado Puchala.