To ona bola ešte pred Lindou Evangelista, Cindy Crawford, Christy Turlington aj Naomi Campbell. Než svetom preletela v 80-tych rokoch ohromujúca tsunami vlna nádherných dlhonohých gazelích žien s dramaticky krojenými črtami tváre, ktoré dostali elitný prívlastok „supermodels“, pred objektívmi najslávnejších módnych fotografov pózovala iná hviezda, schopná v 70-tych rokoch poblázniť celý svet.
Gia Carangi je označovaná za prvú oficiálnu super-modelku v histórii, predchodkyňu svojich kolegýň, ktoré nakráčali na svetové móla dekádu po nej. Bola možno ešte zvláštnejšia, zažiarila ešte prudšie, mala nabehnuté na ešte oslnivejší úspech. No napokon mal jej príbeh o to strmší a tragickejší pád.
So svojím pôvabom, exkluzívne namiešaným od talianskeho otca a americkej mamy, až temným pohľadom prenikavých čiernych očí, nedbalou, no prirodzenou krásou a charizmou niečoho neuchopiteľného, divokého a ženského zároveň rýchlo pobláznila svet módy aj fanúšikov, ovládla prvé stránky časopisov a vhupla do života úspechu a obdivu rovnými nohami.
Stala sa absolútne najlepšie platenou modelkou tých čias, jej meno bolo pri všetkom podstatnom v módnej brandži, mohol to byť ukážkový príbeh dievčatka z Filadelfie, ktoré dobylo New York a svet. Napokon svet, sláva a úspech „dobyli“ ju...
Gia už pred vstupom do módneho sveta nebola žiadnym neviniatkom, už na škole bola známa svojím extravagantným správaním aj vzhľadom, jej život sa po tom, čo rodinu opustila matka (Gia mala vtedy 11 rokov) odohrával prevažne na diskotékach a v kluboch. Krásne dievča nadväzovalo rôzne divoké vzťahy s mužmi aj ženami, čím sa netajila, naopak.
Svet šoubiznisu a módy túto jej divokosť ešte podčiarkol a znásobil. Čím bola Gia slávnejšia, tým väčšie problémy mala. Do New Yorku sa presťahovala v sedemnástich a veľmi rýchlo zažiarila. „Nikdy som nepracovala na svojej dráhe modelky, skrátka sa to nejako stalo,“ hovorila Gia o svojom úspechu, ktorý vošiel do života tak splašene a spontánne ako všetko okolo nej. Spontánne večierky, spontánny životný štýl, spontánne vzťahy...
To všetko sa ešte zrýchlilo po tom, čo ju opustila jej láska – maskérka Sandy Linter. Údajne nemohla zniesť to, ako veľmi Gia túžila po láske, blízkosti, spriaznenosti duší, nehe, prijatí. Teda po tom všetkom, o čo bola obratá doma, keď jej mama ich rodinu opustila. A hoci mala teraz Gia zdanlivo všetko – bohatstvo, úspech, obdiv, ligotavý život, nemala to podstatné, po čom túžila, po čom hladovalo jej srdce, duša, čo potrebuje každé dieťa na to, aby sa mohlo postaviť stabilne na obe nohy a vykročiť sebavedomo a rozvážne do života.
Nemala pocit dôvery a blízkosti s najbližšími, od ktorých to očakávala. Nemala pocit skutočného prijatia a lásky, a hoci jej všetci naokolo tlieskali a potľapkávali po pleci, nikdy nemala skutočný pocit, že je naozaj milovaná. Pretože ten základný kameň z detstva tam dramaticky chýbal. A bolel. A tú dieru bolo treba niečím zapĺňať, rýchlo a veľa...
Gia zapĺňala bolesť zo straty a zrady matky všetkým možným. Chcela byť stredobodom pozornosti. Chcela obdiv. Chcela lásku, vzťahy, objatia. Chcela peniaze, popularitu, dobrý život, chcela sa skrátka cítiť dobre. Len aby prekryla traumu, ktorú si niesla z detstva a ktorá sa nedá zaplniť ničím náhradným, len poctivým vrátením sa do minulosti a priznaním si, kde a prečo sme boli zranení... Gii toto vo víre a lesku módneho biznisu nebolo poskytnuté. Boli to všetko rýchle a nebezpečné náhrady za to, čo jej duša hľadala v skutočnosti. Naplnenie po odchode mamy...
Gia Carangi napokon na svoju nespracovanú traumu z detstva doplatila tým najcennejším. Svojím životom. Čím viac do jej pracovnej kariéry a divokého života začali stupovať drogy, tým ohrozenejšie boli ponuky, ktoré dostávala. Gia prešla z kokaínu a marihuany na heroín, najskôr ho „iba šnupala, neskôr si ho začala pichať. Jej závislosť došla do takého bodu, že jej od ihiel poničené ruky bolo vidno aj na fotkách.
Postupne prichádzala o zákazky, nielen kvôli náladovosti a tomu, že požadovala drogy aj priamo „na pľaci“. Stále väčší problém mala vôbec na dohodnuté miesto prísť. Rušila schôdzky, zabúdala na ne, a keď aj prišla, nebolo možné s ňou spolupracovať... To už sa úspech aj život prvej svetovej supermodelky rútil priamo z kopca. Opúšťali ju pracovní partneri, priatelia. Gia niekoľkokrát podstúpila liečbu, aby sa k svojej „milovanej“ droge znovu vrátila.
Napokon skončila doslova na ulici, bez domova, práce, zúbožená, opustená. Niekoľkokrát jej v nemocnici zachraňovali život, prežila aj brutálne znásilnenie, po ktorom jej však diagnostikovali HIV a AIDS. Gia bola jednou z prvých hviezd, ktorých meno bolo verejne spájané s touto chorobou.
Ešte pred skonaním povedala jednej zo sestričiek, ktorá chcela od nej podpis pre svoju dcérku: „Ak chce byť modelka, nedovoľte jej to! Za žiadnu cenu. Modeling je príliš krátke turné...“ Zomrela ako 26-ročná v r. 1986. Jej život však nezničil modeling ako taký. Boli to neuhasiteľné rany na jej duši a prázdno v srdci, ktoré sa snažila zaplniť čímkoľvek, čo jej život ponúkal. No nebolo to možné.
Stavebné kamene, ktoré majú byť do nášho života vbudované v detstve nemožno zaplátať hocičím. Prijatie, láska, bezpečie, dôvera, intimita sa nedajú transformovať do úspechu, bohatstva, obdivu, popularity, rýchlych pôžitkov, drog, omamných látok, ktoré nás len odvádzajú od pôvodnej bolesti, kričiacej v našej duši...
Nepodarilo sa to Gii, tak ako sa to nepodarilo a nedarí mnohým ďalších hviezdam, ktoré „majú všetko“ a nemajú nič (Amy Winehouse, Britney Spears, Kurt Cobain, Courtney Love, Demi Lovato a ďalší a ďalší...). Paradoxne, jej mama sa objavila pri Gii, keď zomierala a bola s ňou v posledných chvíľach života. Keď si necháme uniknúť pomedzi prsty to podstatné, už sa to nemusí dať vrátiť a napraviť...
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies