Pomalé sceľovanie pozemkov znemožňuje realizáciu vodozádržných opatrení

Klimatické zmeny sužujú celý svet a neobchádzajú ani našu krajinu. V dôsledku globálneho otepľovania dochádza k obrovským stratám vody, keďže extrémne teploty, netypické pre našu zemepisnú šírku, vysušujú pôdu. Kým ešte pred pár rokmi s jej nedostatkom bojovali južné krajiny sveta, dnes už sa k nim pridáva mnoho ďalších, ktoré sa snažia o zadržiavanie vody na svojom území. Aj naša krajina patrí k nim. 

Slovensko potrebuje okamžite pristúpiť k realizácii opatrení na boj proti suchu a na zadržiavanie vody v krajine. Čoraz intenzívnejšia klimatická zmena sa totiž neprejaví len pôdnym suchom, ale aj znižovaním zásob podzemnej vody, neúrodami a čoraz častejšími požiarmi. Vlády od roku 2020 pritom v usporiadaní pozemkového vlastníctva absolútne zlyhali. Uviedla to mimoparlamentná Slovenská národná strana (SNS).

"Vlády od roku 2020 v pozemkových úpravách absolútne zlyhali. Za posledné tri roky štát vynaložil na pozemkové úpravy len 18,3 milióna eur. Podľa 30-ročného plánu schváleného vládou v roku 2019 to malo byť až päťnásobne viac. Tieto vlády neboli schopné ani len riadiť sa detailným plánom, ktorý už mali na stole. Rozdrobenosť pôdneho vlastníctva je obrovským problémom pre realizovanie vodozádržných opatrení v krajine, ak by sme takýmto tempom pokračovali, pozemkové úpravy nebudú trvať 30, ale vyše 100 rokov," povedala Gabriela Matečná, predsedníčka odbornej skupiny SNS pre pôdohospodárstvo a bývalá podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Pôda

Zdroj: PIXABAY

Kľúčovým problémom pri realizovaní vodozádržných opatrení v krajine je podľa SNS pritom najvyššia rozdrobenosť vlastníctva pôdy na Slovensku spomedzi celej Európskej únie. Priemerný počet spoluvlastníkov na jednu parcelu je 12 a jeden vlastník v priemere vlastní podiel na viac ako 23 parcelách.

Národniari pripomenuli, že systematický prístup k pozemkovým úpravám pritom schválila vláda ešte v roku 2019 práve na návrh SNS a podpredsedníčky vlády a ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Matečnej. Pozemková reforma mala trvať 30 rokov, zrealizovať sa mala v 3103 katastrálnych územiach a ročne na ňu malo byť zo štátneho rozpočtu vyčlenených priemerne 36,4 milióna eur.

"Aj v tomto období vidieť, ktorým smerom sa uberá klimatická zmena. Slovensko je vnútrozemská krajina, a preto na našom území oteplenie pocítime veľmi výrazne. Ostatné vlády však v tomto smere nezrealizovali ani len to, čo už je naplánované. Je nevyhnutné, aby sa konečne začali realizovať vodozádržné opatrenia v krajine," dodala Matečná.