Okinawa – ostrov šťastných starcov. Aké je ich tajomstvo "nesmrteľnosti"?

Najmä okinavské ženy sa dožívajú mimoriadne vysokého veku, neporovnateľného takmer so žiadnym iným miestom na svete. Čo je teda tajomstvom dlhého a šťastného života tunajších ľudí?

Faktorov je viac, ide o komplexný prístup k spokojnému a zdravému životu, z ktorého Okinavčania určite nevynechávajú vzťahy a sociálny život ako jednu z najdôležitejších súčastí zdravia. Na ostrove tento princíp spolunažívania, oddanosti priateľom a rodine nazývajú aj „moai“. Dávajú si záležať na tom, aby fungovali v okruhu priateľov po celý život, aj na staré kolená. Aby nevypadli z akejsi sociálnej siete - no tej živej, skutočnej, nie virtuálnej, o ktorej dobre vedia a správne pochopili, že ich udržiava pri živote.

Pôvodne tieto sociálne siete slúžili na to, že ak niekto z obce potreboval financie na kúpu pozemku, či domu, pomohlo sa mu z miestneho fondu peňazí. Dnes táto myšlienka presiahla oblasť financií a rozšírila sa vo význame spoločenskom a kultúrnom. 90-roční „mladíci“ a „čajky“ sa stretávajú (niekde denne, niekde niekoľkokrát do týždňa) skrátka len preto, aby spolu poklebetili, prehodili pár slov, podporili sa, vypočuli, zasmiali spolu, našli spoločné riešenie, ak niekto potrebuje pomoc.

Sú skupinky moai, ktoré sa vytvorili už z 5-ročných detí a vydržalo im to do stovky!  Jasná ukážka toho, ako je nedeliteľnou súčasťou zdravia práve vzájomná podpora, bezpečné prostredie, dobré, výživné a podporné vzťahy. Odhaduje sa, že viac ako polovica Okinavčanov je súčasťou takejto skupinky, a aj tí, ktorí nie sú, žijú bohatým spoločenským životom, obklopení rodinou, či priateľmi.

Tento pocit, že ste súčasťou nejakej siete je nesmierne dôležitý pre psychické zdravie človeka, jeho myseľ, a následne aj pre náš imunitný systém, srdce, cievnu sústavu. Ak tu niekomu zomrie manžel, či manželka, vie, že nezostáva sám. Ak má finančné problémy, vie, že sa má na koho obrátiť. Je vedecky dokázané, že osamelosť skracuje náš život a má vplyv na častejšiu mŕtvicu, srdcové a neurotické choroby. A Okinavčania sa s tým vysporiadali po svojom.

Ďalším veľmi dôležitým životným princípom na „ostrove nesmrteľnosti“ je „ikigai“ – teda mať v živote nejaký cieľ, zmysluplnú náplň, aktivity, dobrý dôvod, prečo ráno vstať. Sú činorodí, pracujú na svojich políčkach, starajú sa o domácnosť, majú svoje hobby aj vo vysokom veku, pre tunajšiu kultúru je normálne a prirodzené klásť si nové ciele, dosahovať ich, zlepšovať sa v niečom, hľadať majstrovstvo aj v jednoduchých každodenných činnostiach.

To vedia Okinavčania skombinovať s obyčajnou radosťou zo života, zábavami, hrou. Vedia si aj sadnúť ku komiksu, basebalovému zápasu, oddýchnuť si, či zdriemnuť cez deň, keď to tak cítia. Alebo sa len tak stretnú pri japonskej ryžovej pálenke s kamošmi a klábosia o živote.

Apropos, keď už sme pri nápojoch a jedle, samozrejme, aj tie tvoria jeden z faktorov dlhovekosti tunajších ľudí. Ich hlavnou zásadou je neprejedať sa. Radi spolu stolujú a vychutnávajú si dobré veci, no pred každým jedlom si pripomenú, že stačí sa najesť do 80 percent sýtosti, nie do prasknutia.

Vyhýbajú sa sladeným nápojom, umelému cukru, priemyselným instantným polotovarom, nepreháňajú to ani s množstvom mäsa. Jedia veľa zeleniny, ryže, zemiakov, tofu, ryže, obilnín, strukovín, rýb, ale aj tunajších rias. Bravčové mäso jedia skôr iba pri špeciálnych príležitostiach, oslavách. Veľa tiež záhradníčia, takže si nielen vedia dopestovať veľa dobrôt na tanier, do slúžia tým aj svojej fyzickej kondícii a mentálnemu zdraviu. Pestujú sladovku, zázvor, či kurkumu – všetko časté prísady v tunajších kuchyniach.

Okinavčania majú radi vitamín D, veria, že pomáha ich kostiam a celému telu, veľa trávia čas na čerstvom vzduchu. Podporujú sa navzájom vo vďačnosti a radosti z obyčajných každodenných vecí, nezvyknú sa obzerať do minulosti, učia sa odpúšťať, veľa sa usmievať a smiať, s vierou, že každý problém sa dá vyriešiť.

Tak čo, požičiate si od Okinavčanov ich recept na šťastie a spokojný život do stovky?