Bývalý šéf ESA o nešťastí ruskej sondy tvrdí, že nie je čas na škodoradosť

Aj vedci občas zažívajú horšie chvíle. Pre ruskú odbornú obec sa takým dňom stala sobota 19. augusta 2023, kedy sa lunárny modul roztrieštil na mesačnom povrchu. Pocity smútku a beznádeje sú o to väčšie, že od toho, aby sa Luna-25 dostala šťastne do cieľa, ju delil už iba deň. V pondelok 21. augusta 2023 mala pristáť na južnom póle Mesiaca. Veľké oslavy sa teda nekonali, skôr naopak. 

Zánik ruskej mesačnej sondy Luna-25 je stratou pre celú vedeckú komunitu, aj keď ju vypustil ten istý štát, ktorý napadol Ukrajinu, vyhlásil bývalý generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Johann-Dietrich Wörner. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry DPA. "Je to smutné a nie je čas na škodoradosť," povedal Wörner, ktorý stál na čele ESA v rokoch 2015 až 2021. Jeho vyjadrenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako ruská vesmírna agentúra Roskosmos v nedeľu oznámila, že sonda stroskotala na povrchu Mesiaca - iba deň predtým, ako mala pristáť na jeho južnom póle.

ESA spočiatku spolupracovala na príprave misie Luna-25, ale po rozsiahlej vojenskej invázii Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 od nej odstúpila. Podľa Wörnera majú vesmírne misie napriek tomu potenciál významne prispievať k medzinárodnej spolupráci. "Napokon, Luna-25 bola plánovaná práve s týmto zámerom. Dúfam v spoluprácu medzi všetkými národmi, len čo to politická situácia opäť umožní," povedal Wörner a poznamenal, že každá lunárna misia viedla aj k technologickým úspechom. Luna-25 bola prvou ruskou misiou na Mesiac od roku 1976, keď vtedajší Sovietsky zväz vypustil vesmírnu sondu Luna-24.

Nová misia odštartovala minulý týždeň v piatok. Jej úlohou malo byť hľadanie vody na povrchu telesa a analýza vzoriek mesačnej pôdy. Sonda bola súčasťou ruskej snahy demonštrovať svoje vedecké schopnosti tvárou v tvár vojne na Ukrajine a medzinárodnej izolácii, ktorej odvtedy čelí. Moskva sa zároveň snažila nadviazať na svoj vesmírny program, ktorý bol v časoch ZSSR priekopníckym.