R. Fico: SMER - SSD má tri priority v prípade účasti vo vláde

Navyše naďalej nás klesajú reálne mzdy a sme premianti, pokiaľ ide o zdražovanie. A máme najhoršie verejné financie v Únii. No a na toto odpovedá bývalá vládna koalícia a tiež Čaputovej dočasná vláda – lebo SMER . „Chcem pripomenúť, že posledných päť rokov od roku 2010 za tých 13 rokov súčasťou vlády bola aj strana SaS, predsa v rokoch 2010 – 2012 bola vo vláde pani Radičovej, teraz tri roky takmer boli vo vláde pána Matoviča, pána Hegera, preto tento argument kríva na obidve nohy. Kríva ja preto, lebo keď to porovnám s rokmi, kedy bol SMER vo vláde, zistíme, že ten vývoj je prakticky neporovnateľný,“ uvádza R. Fico.

Povedal ďalej, že pokiaľ bude mať jeho strana toľko dôvery verejnosti vo voľbách, že bude po 30. septembri zostavovať vládu, bude potrebné začať tým, že SMER odmietne všetky obvinenia, ktoré sa týkajú jeho aj jeho návrhov. Predseda SMERu uviedol napríklad problém s hypotekárnymi úvermi kvôli refixácii úrokov. No a reakcia je, že keď sa zavedie bonifikácia týchto sadzieb, aby ľudia zvládli splácanie úrokov, na vine bude SMER, lebo to vraj bude spôsobovať zdražovanie nehnuteľností. Ako prvú vec po parlamentných voľbách 30. septembra R Fico navrhuje dvojtýždňové moratórium na akékoľvek informácie pre médiá. SMER odmieta zostavovanie vlády v štýle, že najskôr sa dohodne na koalícii, kto kde bude, kto čo obsadí a až potom o obsahu programového vyhlásenia.
 
Skúsenosti z vládnutia z rokov 2012 – 16 naznačujú, že politika bez hlúpych kompromisov, politika sústredená na hospodársky rast a na zvyšovanie životnej úrovne priniesla svoje ovocie. „V roku 2013 až 2019, keď bol SMER vo vláde buď sám alebo potom v kompromisnej vláde s pánom Bugárom a pánom Dankom, môžeme konštatovať, že v tomto období došlo k rastu priemernej mzdy na Slovensku z roku 2013, keď to bolo 805 eur na 1092 eur v roku 2019. Rast reálnej mzdy v tomto období, ak odpočítame infláciu, bol 28,7 percenta. Pre porovnanie vám chcem uviesť rok 2022, kedy za vlády Matoviča, Hegera dosiahli najväčší prepad reálnych miezd za posledných 22 rokov. Rok 2022, pokles reálnych miezd mínus 4,5 percenta,“ približuje R. Fico.
 
Dodal, že SMERu sa oplatila politika v rokoch 2013 – 2019, pokiaľ išlo o podporu hospodárskeho rastu, kedy dosahoval v priemere 2,6%, pričom v roku 2015, keď bol SMER sám vo vláde hospodársky rast predstavoval 5,2%. No a 2020 – 2023 sme videli plus 50%  mieru nárastu ziskovosti firiem. No a zvýšili verejný dlh na 70,7 miliárd, teda 12 tisíc eur na hlavu. No a na záver deficit sa za vlád SMERu pohyboval okolo 1%, v roku 2023 budeme mať 7%.
 
SMER má teda záujem vstupovať do vlády, kde bude všetko dopredu dohodnuté, potom oznámi personálne a inštitucionálne rozhodnutia, no hlavne v programovom vyhlásení vlády, kde by na spracovaní chcel participovať, pokiaľ bude mať možnosť byť vo vláde, mali by sa objaviť isté momenty. SMER chce ísť do takých opatrení v štáte, ktoré prepadávanie voči ČR a našim susedom, ako aj  EÚ okamžite zastaví a postupne sa nastaví proces približovania sa priemernej úrovni v EÚ. „Našim cieľom nebudú čísla, my nebudeme riešiť, či deficit bude taký alebo onaký. My si myslíme, že musíme jasne zadefinovať ciele, ktoré očakávame od účasti v našej vláde. Po prvé základným cieľom musí byť zastavenie ďalšieho prepadávania životnej úrovne občanov Slovenskej republiky v porovnaní s priemernou životnou úrovňou v Európskej únii a obnovenie rastu životnej úrovne. Po druhé boj so zdražovaním. Znamená to aj výdavky, musíme rátať s tým, že budeme chrániť ľudí, pokiaľ ide o zdražovanie základných potravín, o zdražovanie energií, musíme rátať s kompenzáciami,“ menuje R. Fico.Tretí cieľ je zastavenie šírenia chudoby, Slovensko je druhá najchudobnejšia krajina v EÚ a to vďaka rozpadnutej vláde.
 
Je dôležité odbúravať regionálne nerovnosti, čo sa dá dosiahnuť cestou odstraňovania rozdielov v regionálnych štruktúrach. Ďalej je to stabilizácia napätej situácie v zdravotníctve, kde treba zainvestovať brutálne finančné prostriedky. A nakoniec je to návrat profesionality a zdravého rozumu do výchovno-vzdelávacieho procesu na všetkých stupňoch, ako aj podpora kultúrneho dedičstva, no zásadne odmieta rodovú ideológiu zavádzanú do školstva. „Kde na to zobrať peniaze? Ak má byť deficit v roku 2023 na konci roku sedem percent, v roku 2024 nepôjdeme ďalej ako pol percenta, to znamená na šesť a pol percenta. S týmto návrhom budeme presviedčať našich prípadných koaličných partnerov. Každé jedno percento zníženia deficitu sú škrty vo výške 1,1 miliardy eur. Predstavte si, že máte deficit sedem miliárd a niekto vám hovorí, že treba urobiť deficit na rok 2024 vo výške tri a pol miliardy, to znamená tri a pol percenta. Hovoríme tri a pol percenta krát jedna celá jedna, sme takmer na štyroch miliardách eur. Kde to chcete zoškrtať? Komu to chcete zobrať?“ pýta sa.
 
R. Fico priblížil, že SMER by šiel úplne pomaly pri konsolidácii verejných financií, pol percenta ročne. Ďalej musí nastúpiť okamžitý krízový manažment čerpania európskych fondov. Blíži sa totiž polovička finančného rámca na roky 2021 – 2027 a v rámci polovičky môže vláda urobiť určité zmeny tohto rámca. Napriek tomu, že dnes VÚC ani zďaleka nie sú obsadené nominantmi SMERu, tí aj ďalší, z iného politického spektra majú záujem o rozvoj regiónov.
SMER ďalej odmieta zvyšovanie zbrojných výdavkov nad 2% HDP, čo je výmysel z Vilniusu. R. Fico sa pri tejto príležitosti skonštatoval, že nová vláda sa nebude cítiť zaviazaná záväzkami Ódorovej vlády v súvislosti s nákupom vrtuľníkov a ďalších nezmyslov.
 
Zdroje, ktoré bude mať štát z pomalej konsolidácie, z európskych fondov chce dať vláda, kde by bol pri šťastí SMER, na podporu hospodárskeho rastu robustnú pomoc podnikateľom, musia byť kompenzácie, stimuly pre domáce a zahraničné investície. R. Fico uzavrel tému slovami, že všetky vážne rozhodnutia sa nedajú robiť bez dialógu so sociálnymi partnermi.