Utrecht-Predpokladané množstvo odpadu na morských dnách je omnoho menšie, ako očakávali holandskí výskumníci
Vyzerá to tak, že ľudstvo si vstúpilo do svedomia. Separovaním odpadu, najmä, čo sa plastov týka, sa Slováci vcelku úspešne prispôsobili svetovému trendu. Výskumníci informujú, že ani dná svetových morí už nie sú pokryté plastom tak, ako v minulosti.
Vo svetových oceánoch končí oveľa menej plastov, ako sa pôvodne predpokladalo. Ukázal to výskum Utrechtskej univerzity. Na hladine oceánu však plávajú asi dva milióny ton plastov, čo je viac, než uvádzali doterajšie výpočty. Pre TASR to uviedol autor výskumu Mikael Kaandorp z Holandska. Odborníci z oblasti ochrany životného prostredia predtým odhadovali, že každý rok do oceánov pribudne od štyroch do 12 miliónov ton plastového odpadu. Z najnovšieho výskumu, ktorý pozostával z meraní na 20 000 miestach po celom svete, vyplýva, že v oceánoch skončí každý rok pravdepodobne iba pol milióna ton plastov, uvádza holandský spravodajský server DutchNews.nl.
"Myslíme si, že do oceánu sa dostáva menej plastov, ako sa doteraz predpokladalo. Predchádzajúce odhady vstupov z roku 2015 boli dosť neisté, pretože nie je možné neustále monitorovať všetky pobrežia či rieky a vtedy jednoducho nebolo toľko dostupných údajov," povedal Kaandorp
Dodáva, že podľa výskumnej skupiny vo Wageningene veľa plastového odpadu ostáva v riečnych systémoch a nakoniec sa do oceánu nedostane. Podľa nových zistení je množstvo plastov plávajúcich na hladine morí a oceánov vyššie, než uvádzali predchádzajúce štúdie. Výskumníci z Utrechtskej univerzity predpokladajú, že na hladine väčšinou plávajú veľké predmety, ktoré sa dajú ľahšie zbierať. Podľa Kaandorpa sa v oceánoch nachádza aj veľa mikroplastov, tie však netvoria veľký podiel z celkovej plastovej hmoty.
Množstvo plastového odpadu podľa odborníka pochádza najmä z rybolovu, a to približne 40 percent celkového objemu. "Zvyšok pochádza z pobrežia a riek,“ uviedol pre TASR Kaandorp. Podľa neho sa v posledných desaťročiach každoročne zvýši množstvo plastov v oceánoch o približne štyri percentá. Pri tomto tempe hrozí, že za dve desaťročia bude v oceánoch dvakrát toľko plastov.
"Bolo by dobré preskúmať, prečo je v oceánoch a na plážach toľko plastov súvisiacich s rybolovom a čo sa s tým dá urobiť. Tiež si myslím, že by sme plastový odpad z Európy nemali vyvážať do iných krajín, o ktorých nevieme, či majú dobrú infraštruktúru na spracovanie či recykláciu odpadu," dodal Kaandorp.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies