BRATISLAVA - Progresívne Slovensko v prvý školský deň upozornilo, že zásadné zlyhania vzdelávacieho systému nemôžeme ďalej ignorovať, pretože krajina prichádza o obrovský potenciál. To, ako uchopíme talenty detí a mladých ľudí bude formovať nielen ich, ale aj našu spoločnú budúcnosť, uviedla na tlačovej konferencii podpredsedníčka a kancelárka PS Lucia Plaváková.
“Slovenské školstvo systematicky a dlhodobo zlyháva. Nejde len o zastarané osnovy a učebné metódy. Naša krajina prichádza o obrovský potenciál neschopnosťou zapojiť do výučby všetky deti. A zásadne zlyhávame aj v oblasti zhoršujúceho sa duševného zdravia detí a mladých ľudí,” uviedla Plaváková.
Odborníčka na vzdelávanie Ingrid Kosová poukázala na skutočnosť, že mimo výučbový systém zostáva väčšina ukrajinských detí, ktoré tak ani nedostanú príležitosť si osvojiť slovenský jazyk a získať adekvátne vzdelanie.
“Rovnako zlyhávame pri vzdelávaní detí z marginalizovaných komunít, ktoré čelia segregácii už desaťročia. Minulé vlády napriek sľubom v tejto veci nepodnikli žiadne reálne kroky. Slovensko pritom čelí žalobe Európskej komisie za porušenie rasovej smernice. Problém sa však týka aj veľkej časti detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré nezriedka končia v slepých uličkách nášho vzdelávacieho systému,” povedala Kosová s tým, že na tieto systematické problémy existujú systematické riešenia.
Hnutie chce podporiť diagnostiku a skríning a stavať na systéme poradenstva. Vo vzdelávaní detí s ľahkým mentálnym postihom chce dosiahnuť, aby mohli pokračovať v štúdiu aj na bežných stredných školách a pri tých so zdravotným znevýhodnením chce zaviesť model financovania škôl, ktorý umožní adresnejšiu podporu detí.
“Potrebujeme spustiť desegregačné projekty a zaviesť povinnú školskú dochádzku pre deti z Ukrajiny. Záleží nám, aby kvalita školstva na Slovensku prispela nielen k lepšiemu uplatneniu na trhu práce, ale najmä k zabezpečeniu dôstojného a spokojného života každého jednotlivca,” dodala Kosová.
Vicežupan BSK Michal Sabo, ktorý sa v hnutí venuje aj témam duševného zdravia, upozornil na rastúce problémy v tejto oblasti. Tie je potrebné riešiť aj na úrovni školského systému. V roku 2022 sa podľa jeho slov pokúšali siahnuť si na život najčastejšie práve mladí ľudia vo veku od 15 do 19 rokov. “Počet pokusov o samovraždu v tejto vekovej skupine stúpol výraznejšie už druhý rok po sebe. 148 pokusov evidovaných predstavuje nielen medziročný nárast o 33 prípadov, ale tiež najvyšší počet pokusov za vyše dekádu. Sú to alarmujúce čísla. Aj preto medzi naše priority patrí rozšírenie možnosti preplácania psychoterapie zo zdravotného poistenia. Navýšiť akútne potrebujeme aj kapacity školských psychologičiek a psychológov, ktorých je v školách žalostne málo. A, samozrejme, kľúčová je prevencia,” uzavrel Sabo.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies