Teplo zo zeme je veľkou šancou pre Slovensko – pri využívaní geotermálnej energie nám pomôžu aj skúsenosti Islandu

Na ceste Slovenska k uhlíkovej neutralite bude zohrávať dôležitú úlohu využívanie geotermálnej energie. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) preto zorganizovalo expertnú misiu na Island, ktorý patrí k svetovým lídrom využívania obnoviteľných zdrojov najmä geotermálnej energie.

O tejto téme minister Peter Balík hovoril s islandským prezidentom Gudnim Jóhannessonom a tiež s predstaviteľmi miestneho energetického a inovačného sektora. Na ceste sa okrem expertov MIRRI SR zúčastnili tiež zástupcovia ministerstiev životného prostredia, hospodárstva a zástupcovia podnikateľov.

Spolupráca Slovenska a Islandu v energetike

„Naša misia priamo nadväzuje na nedávnu návštevu pani prezidentky Zuzany Čaputovej na Islande a na návštevu islandského prezidenta na Slovensku. Je jasným signálom, že spolupráca Slovenska a Islandu v oblasti energetiky naberá na intenzite. Zaujímajú nás najmä islandské skúsenosti s využívaním tepla zo zeme. Na Slovensku aktuálne pripravujeme národný projekt na využitie geotermálnej energie na vykurovanie Košíc. Riešenia, ktoré sa osvedčili na Islande, chceme dostať aj k nám, na Slovensko. Geotermálny potenciál, ktorý u nás máme, je obrovský. Musíme sa ho naučiť využívať v oveľa väčšej miere ako doteraz,“ povedal minister Peter Balík po stretnutí s islandským prezidentom.

Slovenská delegácia navštívila na Islande dve geotermálne elektrárne. Elektráreň Hellisheidi je najväčšou geotermálnou elektrárňou v Európe, ktorá vyrába 303 MW elektrickej energie a zároveň produkuje teplo v približne takom objeme, ktorý by bol potrebný pre vykurovanie celého mesta Košice.

Vedľa samotnej elektrárne sa nachádza zariadenie Orka, ktoré zachytáva ročne až 4 000 ton CO2 a ukladá ho do podzemnej horniny. Pri geotermálnej elektrárni Svartsengi pre zmenu využívajú zachytené skleníkové plyny na výrobu metanolu. Tento možno potom použiť ako palivo alebo na výrobu ekologickejších chemikálií a produktov.

99,9 percent domácností je vykurovaných teplom zo zeme.

Program misie pokračoval stretnutím s riaditeľkou Národnej energetickej autority Hallou Hrund Lógadóttir, na ktorom sa hovorilo o tom, ako štát môže pomáhať firmám a samosprávam na ceste k využívaniu tepla zo zeme.

„Veľký význam pri využívaní geotermálnej energie na Islande má Energetický fond, z ktorého sa financuje podpora využívania domácich obnoviteľných zdrojov najmä geotermálnej energie. Investície do vyhľadávania zdrojov geotermálnej energie sú veľmi nákladné a zároveň nesú v sebe vysoké riziko. V tomto smere podporná úloha štátneho fondu, ktorý prieskumné vrty pomáha financovať formou grantov a pôžičiek, sa ukázala ako kľúčová pre rozvoj obnoviteľných zdrojov na Islande. Tento prístup by sme chceli preniesť aj na Slovensko, čo by určite malo pozitívny dopad na rozvoj využívania geotermálnej energie,” povedal minister po rokovaní s riaditeľkou Národnej energetickej autority.

Aj vďaka tomu, že samosprávy na Islande pri geotermálnom prieskume nemuseli podstúpiť neprimerané riziko, mohli v priebehu dvoch-troch desaťročí zabezpečiť, že až 99,9 percent domácností je dnes vykurovaných teplom zo zeme.
Na Slovensku sú v súčasnosti v príprave viaceré projekty využitia geotermálnej energie. Najvýznamnejším je národný projekt v Košickom kraji, na ktorý je vyčlenených 56 miliónov z Fondu na spravodlivú transformáciu. „Pri tomto odvážnom projekte stojí naše ministerstvo investícií od začiatku, čo sa premietlo do kvalitnej prípravy projektu, na ktorú sme využili aj expertov z Európskej investičnej banky. Vďaka tomu bude štvrtina Košíc do roku 2026 vykurovaná teplom zo zeme. Naším cieľom je priniesť viac takýchto projektov a naplno začať rozvíjať geotermálny potenciál našej krajiny,” zdôraznil minister Balík.
V súčasnosti sa na Slovensku využíva geotermálne teplo najmä na rekreačné a kúpeľné účely, poľnohospodárstvo a chov rýb, vykurovanie budov a čiastočne na centrálne zásobovanie teplom (Galanta, Sereď, Šaľa, Veľký Meder). Väčšie využívanie obnoviteľnej energie zo zeme môže Slovensku v zásadnej miere pomôcť pri plnení klimatických cieľov do roku 2030, znížiť produkciu CO2 o 55 percent a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.