Desať krokov k šťastnému vzťahu a manželstvu

Odborníci v tejto oblasti sa zhodujú, že najčastejší problém, ktorý sa vo zťahoch opakuje je ten, že namiesto reálneho hľadáme partnera ideálneho. A taký neexistuje.

V skutočnosti by sme prežívali oveľa spokojnejšie a zdravšie vztahy, keby sme upustili od honby a tlaku na „pána/pani dokonalého/ú“ a dali si za cieľ nájsť partnera dobrého pre reálny život.

Ale ktorý je to teda ten dobrý a vhodný partner? Uznávaný profesor psychológie a odborník na partnerské a medziľudské vztahy Manfred Kets de Vries upozorňuje na týchto desať krokov, ktoré sú podľa neho kľúčové pri výbere partnera a šťastnom vzťahu.

1. Správna voľba

Psychológ upozxorňuje, že hoci veľkú úlohu pri výbere partnera zohráva u mnohých fyzická príťažlivosť, vstup do vzťahu na základe skvelého sexu (hoci aj ten je dôležitý), nie je dostatočným základom pre dlhodobý záväzok. V skutočnosti by sa tzv. „láska na prvý pohľad“ mohla považovať skôr za dočasný psychotický stav. Ak sa vám to stane, mali by ste si pripomenúť, že žiadostivosť môže byť mimoriadne zavádzajúca. Ste vydaní na milosť a nemilosť pohlavným hormónom, vďaka ktorým váš sexuálny apetít pracuje nadčas a racionálne rozhodovanie ide bokom.
Skôr než sa bezhlavo zamilujete, skúste si položiť otázku, či chcete mať s týmto konkrétnym sexuálnym partnerom deti a či s ním chcete zostať do konca života. Pri oboch týchto otázkach hrozí, že budú mať účinok studenej sprchy, ale budú prinajmenšom kontrolou reality. Ak sa dokážete pozastaviť pri týchto otázkach, možno si uvedomíte, že dlhodobý vzťah potrebuje oveľa viac ako sexuálnu vášeň. Stabilný, dlhodobý záväzok voči niekomu inému potrebuje intimitu a starostlivosť úplne inej hĺbky ako len vášeň a túžbu. Znamená to akceptovať dobré, zlé a škaredé stránky vášho partnera a vaše spoločné skúsenosti. Nebezpečenstvo vzťahu založeného výlučne na sexuálnej túžbe spočíva v tom, že sa môže skončiť v okamihu, keď obe strany už nie sú do seba bláznivo zamilované.

2. Prečo sa vziať?

Vydávať(ženiť sa len preto, že tak už urobili všetci ostatní vo vašom okolí nie je tým správnym dôvodom, aby ste sa vrhli do celoživotného záväzku. Je pravda, že zostať slobodný, keď sa všetci ostatní dávajú dokopy, môže byť náročné. Môžete sa dostať pod značný spoločenský tlak, aby ste urobili to isté. Mnohí si určite spomínajú na nočnú moru pri večeri v Denníku Bridget Jonesovej , keď na jedinú slobodnú ženu v miestnosti pozerali ostatné  super-šťastné páriky ako na nejakého zvláštneho živočicha.

Ak ste stále slobodní, zatiaľ čo ostatní tvoria páry, môže sa stať, že sa vaši priatelia a rodina začnú vo vašej blízkosti cítiť čudne, budú trúsiť nepríjemné reči. Z mnohých dôvodov by chceli, aby ste aj vy boli súčasťou páru. Možno vám môžu závidieť vašu slobodu, možno im pripomínate bezstarostnejšie obdobia ich života, možno im pripomínate vašu silu a odhodlanie čakať na toho pravého a dokázať zmysluplne viesť svoj život aj ako single. Odolajte! Uzavrieť zväzok kvôli skupinovému tlaku nie je riešením. Neurobte tú chybu a nestaňte sa obeťou strachu, že ak si nenájdete partnera, ostatní vás budú považovať za stroskotanca. Odolať takémuto tlaku nie je ľahké, je to však nutné, pretože vzťah potrebuje oveľa pevnejší základ než len robiť to, čo robia všetci ostatní.

3. Nepodľahnite strachu, že zostanete sami

Spoločenský tlak okolia často ide ruka v ruke  so strachom, že skončíte sami. Možno budete mať nutkanie rýchlo si nájsť partnera alebo budete v pokušení zaľúbiť sa do prvej osoby, ktorá vám venuje trochu pozornosti. Ale aj keď vám to môže pomôcť cítiť sa lepšie a zbaviť sa tohto tlaku, ak neexistujú iné dobré dôvody na to, aby ste boli spolu, môže to byť recept na skutočné utrpenie. Mohli by ste skončiť nie sami, ale skutočne osamelí, s niekým, kto je citovo nedostupný a pre vás celkom nevhodný.

Aj keď "osamelosť" a "byť sám" znejú podobne, sú to dva veľmi odlišné pojmy. Osamelosť je psychický stav, zatiaľ čo byť sám je fyzický stav - môžete byť sám, ale nie osamelý, a môžete sa cítiť osamelo, aj keď ste obklopený ľuďmi. Byť sám znamená, že si viete užívať svoju vlastnú spoločnosť. Môže to dokonca znamenať stav pokoja, najmä ak máte bohatý vnútorný život. Osamelosť je celkom odlišná. Naznačuje odcudzenie od ostatních, neschopnosť nadviazať vzťah s inými ľuďmi, pocity odmietnutia, neprijatia, nekompatibilnosti. Predtým, ako sa zaviažete, spýtajte sa sami seba, či sa vďaka tejto osobe cítite menej osamelí. A nikdy sa nerozhodujte pre zväzok zo strachu, že skončíte sami.

4. Dotiahnite nedokončené záležitosti

Ak máte pocit, že vaša túžba po vzťahu súvisí s pocitom neúplnosti, mal by vám zazvoniť varovný zvonček. Nenamýšľajte si, že partner vás doplní. Dúfať, že v niekom inom nájdete chýbajúcu časť svojej osobnej skladačky, je zlý nápad a môže viesť k veľmi chaotickým, dokonca toxickým situáciám. Veľmi neurotickou voľbou by bolo napríklad vstúpiť do vzťahu na základe túžby napraviť niektoré nedokončené veci vo svojom osobním živote, nasýtiť neuzdravenú dušu, situácie z minulosti.

Paradoxne, hoci ste možno odhodlaní neopakovať chyby, ktoré urobili vaši rodičia, môžete nevedome robiť presne to isté. Navyše vás môže priťahovať partner, ktorý má pozitívne aj negatívne vlastnosti vašich rodičv, aby ste vyriešili svoje neuspokojené potreby z detstva. Táto potreba vysvetľuje, prečo niekoho, koho vychovala matka alkoholička, môže priťahovať partner alkoholik, ktorého núti nevedomá túžba "napraviť" ju, ako by chcel "napraviť" svoju matku. Impulz využiť vzťah na upokojenie vlastného citového utrpenia, zapojiť sa do sebaobetovania, sústrediť sa na potreby druhého, potlačiť vlastné emócie alebo sa snažiť kontrolovať či riešiť problémy druhého človeka nevyhnutne povedie k spoluzávislosti. Takýto vzťah sa môže zdať povrchne harmonický, ale ak sa každá strana nakoniec stane emocionálnym rukojemníkom tej druhej, povedie to k zatrpknutosti a odporu. Vzťah založený na neustálom a vzájomnom obetovaní sa poškodí obe strany a pravdepodobne bude nestabilný a krátkodobý.

5. Vzájomný rešpekt

Silné vzťahy sú založené na vzájomnom rešpekte. Ak neexistuje vzájomný rešpekt, do vzťahu sa vkrádajú pochybnosti, nedôvera, dokonca tajnosti a ukrývanie vecí partnerom. To je ten nejlepší začiatok a najrýchlejšia cesta ku krachu vo vzťahu. Na zmiernenie vzostupov a pádov, ktoré sú súčasťou každého vzťahu, je nevyhnutné, aby si každá strana toho druhého skutočne vážila. Inými slovami, úcta k partnerovi a úcta k sebe sú navzájom prepojené. Koniec-koncov, ak si nevážite sami seba, väčšinou sa necítite hodní úcty svojho partnera. Vzájomná úcta tiež znamená, že si ceníte osobnú a pracovnú morálku, kreativitu, inteligenciu a základné hodnoty svojho partnera. Vzájomný rešpekt je bezpečný základ, na ktorom môžete budovať dôveru, odolnosť a dlhodobý záväzok - čo je dôležité v ťažkých časoch.

6. Dôvera

Väčšina ľudí spomína dôveru v súvislosti so žiarlivosťou a vernosťou. Samozrejme, ak sa dôvera z týchto dôvodov naruší, trvá pomerne dlho, kým sa obnoví. A ak dôveru porušíte veľakrát, nepriznáte si to a nepustíte sa do nápravy svojich chýb, je otázne, či ju ešte niekedy úplne získate späť, nech už urobíte čokoľvek. Dôvera však siaha oveľa hlbšie než len k otázkam vernosti. Je rozhodujúca pre každý vzťah. Zvážte tieto situácie: mal by váš partner dostatok odvahy a lojality, aby vydržal, keď pôjde do tuhého? Mohli by ste mu dôverovať, že sa o vás postará, keď ochoriete? Verili by ste mu, že sa postará o vaše deti, peniaze a majetok? Môžete mu dôverovať, že nezneužije vašu zraniteľnosť? Ak dokážete uznať zraniteľnosť toho druhého a dobre chápete jeho neistoty, budete mať pevný vzťah založený na dôvere, prostredníctvom ktorého si môžete navzájom pomáhať zvládať situáciu.

7. Odpustenie

Každý z nás je chybujúci a nedokonalý človek. Nevyhnutne sa dopúšťame chýb. Preto, ak sa chcete tešiť z trvalého vzťahu s niekým, koho si vážite - s človekom, s ktorým chcete stráviť celý život - musíte rozvíjať svoju schopnosť odpúšťať. Odpúšťanie je kľúčovou zložkou každého zdravého vzťahu. Znamená to vzdať sa túžby, potreby alebo "práva" chcieť trest alebo náhradu za domnelé previnenie. Niesť si v sebe dlhodobý postoj dlhu, ukrivdenosti a vymenúvať pri každej príležitosti každú jeho chybu by bolo veľkou chybou: ak raz dovolíte, aby sa zasiali malé semienka hnevu, prerastú do úrovne nevraživosti, ktorá nakoniec rozbije váš vzťah. Ak však dokážete odpustiť, budete schopní obnoviť to, čo sa stratilo a neuviaznete v začarovanom, deštruktívnom kruhu obviňovania a urazenosti. Odpustenie poskytuje jedinečnú príležitosť prehĺbiť váš vzťah a posilniť to, čo spolu máte. Odpustenie vám umožní prekonať zranenie a vinu, uzdraviť sa a rásť.

8. Komunikácia

Keď sa hovorí o potrebe dobrej komunikácie, často sa tým myslí ochota viesť nepríjemné rozhovory, schopnosť nahlas povedať, že vás vo vašom vzťahu niečo trápi, vrátane sexuality. Ak ste schopní viesť takéto rozhovory, budujete dôveru a dôvera buduje intimitu. Keď veci vo vašom vzťahu nefungujú dobre, nestačí o tom hovoriť s inými ľuďmi; najdôležitejšie je hovoriť jeden s druhým.

V každom vzťahu sa vyskytnú hádky. Otázka neznie, ako sa im celkom vyhnúť, ale ako ich budete riešiť, keď nastanú. Cieľom je konštruktívna komunikácia: žiadne nadávky, žiadna osobná kritika, žiadne obviňovanie, žiadne pohŕdanie a žiadne vyťahovanie predchádzajúcich hádok. Odolajte nutkaniu mať "pravdu" alebo myslieť v zmysle "víťazstva". Nech už je problém akýkoľvek, tým, že sa váš partner bude cítiť ako porazený, nič nevyriešite. Spýtajte sa pri konflikte sami seba: Je to, čo vás rozčuľuje maličkosť alebo veľká vec? Stojí to za to, aby ste bojovali? Ak sa budete vytrvalo  hádať kvôli maličkostiam, môže sa stať, že sa budete hádať donekonečna. Ak sa teda dostanete do hádky, snažte sa byť konštruktívni a zostať pozitívni.

9. Priestor

Individuálny priestor je vo vzťahu veľmi dôležitý. Niektorí ľudia sa však boja dať svojmu partnerovi slobodu a nezávislosť. Často to pramení z neistoty, potreby alebo nedostatku dôvery. Odôvodňujú to tým, že ak bude mať ich partner príliš veľa priestoru, možno s ním už nebude chcieť byť. Čím viac ste si neistí vlastnou hodnotou - máte obavy, či si zaslúžite byť vo vzťahu - tým viac sa budete snažiť kontrolovať správanie svojho partnera. Ak by ste pocítili túto potrebu, mali by ste si pripomenúť, že väznenie a nútenie nikdy nefunguje. Prílišné obmedzovanie len zvýši túžbu druhej strany po slobode. Pokiaľ každý z vás nemá svoj vlastný život, bude ťažké viesť spoločný život. Každý z vás by mal mať svoje vlastné záujmy, priateľov, podpornú sieť a koníčky; ale aj určitý stupeň spoločných záujmov a času je stále dôležitý.

10. Spoločný rast 

To, čo na druhom človeku oceňujete vo svojich dvadsiatich rokoch, môže byť úplne iné ako keď máte tridsať, štyridsať, päťdesiat alebo šesťdesiat rokov. Pravdou je, že keď sa niekomu zaviažete, nikdy neviete presne, kto to je. Možno ich do istej miery poznáte dnes, ale nemôžete mať predstavu, kým budú o päť, desať alebo viac rokov. Postupom času sa každý z vás bude vyvíjať a rásť rôznymi, často aj nečakanými spôsobmi. Ale nech už sa tieto zmeny ukážu ako akékoľvek, vždy vítajte rast a vývoj svojho partnera. Pokiaľ ide o ten váš, mali by ste byť pripravení vynaložiť veľké úsilie, aby ste vy sami nestagnovali. Pracujte na sebe a dbajte na to, aby ste svojho partnera inšpirovali a ťahali dopredu, vzájomne sa motivovali. V úspešnom vzťahu budú obe strany prijímať a rešpektovať zmeny, ktoré prichádzajú s pribúdajúcim vekom, a predovšetkým o nich hovoriť.