7 kľúčových znakov, že vaše vnútorné dieťa je zranené

Hoci ho nevidíme, každý z nás má svoje druhé ja, ktoré nás sprevádza všade, kam ideme. Je zvyčajne o niekoľko metrov nižšie ako my a o mnoho rokov mladšie. Môže však veľmi významne riadiť naše rozhodnutia, vytvárať iracionálne obavy a dokonca sabotovať naše sny. Môže byť tiež dôvodom, prečo sa nám nepáči náš šéf, prečo sa stále stretávame s nesprávnymi ľuďmi alebo prečo sa pri návšteve rodiny môžeme zrazu cítiť podráždene alebo rozladene.

Kto je však toto druhé ja a čo chce?  Aj v modernej psychológii sa mu často zvykne hovoriť aj ako "vnútorné dieťa". Ovplyvnuje všetko, od vášho duševného zdravia, fyzickej pohody, úspechov, vzťahov s ostatnými ľuďmi až po schopnosť cítiť radosť. Čo teda presne myslíme pod pojmom "vnútorné dieťa"? A ako sa môžeme naučiť počúvať, čo sa nám táto mladšia verzia nás samých snaží povedať?

Mnohé z našich základných predstáv o svete sa v skutočnosti formujú naše skúsenosti a zážitky z detstva. V skutočnosti máme od narodenia až do siedmeho roku života tzv. "egocentrický" pohľad na svet - inými slovami, veríme, že všetko, čo sa deje v našom bezprostrednom okolí, nejako súvisí s nami alebo je nami spôsobené. Ešte si plne neuvedomujeme, že ostatní ľudia vrátane našich rodičov sú samostatné bytosti s vlastným životom.

Ak sa napríklad rodičia dieťaťa rozvádzajú, môže sa dieťa obviňovať a myslieť si, že je to preto, že je neposlušné, namiesto toho, aby pochopilo, že dospelí majú problémy vo vzťahu. Podobne, ak sa matka dieťaťa správa odťažito, dieťa si z toho vyvodí, že nie je hodné lásky a nevidí v tom osobné a vnútorné emočné problémy matky.  Ak ste v detstve zažili ťažké zážitky, napríklad zneužívanie, opustenie alebo zanedbávanie, mohli ste mať pocit, že ste sa nejako previnili a zaslúžili ste si to. A aj keď máte na tieto zážitky len matné spomienky, môžu vás dodnes hlboko ovplyvňovať.

Zranené vnútorné dieťa môže tiež spôsobiť, že môžeme na každodenné situácie reagovať z tých istých zranených miest v našom vnútri. Ak teda vaše mladšie ja bolo traumatizované vo veku piatich rokov, potom sa môžete v dospelosti "vrátiť" do tohto veku a pri vyvolaní traumy sa správať a cítiť ako päťročné dieťa. Vaša neprimeraná reakcia v skutočnosti poukazuje na niečo nevyriešené vo vašej minulosti.

Pritom spúšťačom takejto reakcie môže byť čokoľvek, od kritického šéfa, ktorý vám podvedome pripomína rodiča, ktorý hľadá chyby, až po pocit sociálnej úzkosti v skupine, pretože vás v škole šikanovali. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o maličkosť, ktorá vo vás vyvoláva otázku, prečo reagujete tak prehnane, no veci, ktoré sa vášmu dospelému ja zdajú triviálne, môžu byť pre vaše vnútorné dieťa zraniteľné a neprekonateľné. Navyše, niektoré spúšťače sa môžu javiť, že s vaším detstvom vôbec nesúvisia. Ak však začnete pátrať vo vašej minulosti, spojitosť sa skôr či neskôr ukáže.
 
 Aj keď si vaše dospelé ja plne uvedomuje, že žiadne dieťa si nezaslúži byť zneužívané alebo odmietané, vaše vnútorné dieťa môže vidieť veci úplne inak. Aj po desaťročiach sa môže obviňovať z vecí, s ktorými nemá nič spoločné, napríklad z toho, že rodič odišiel z domu. Taktiež môže v dospelosti podvedome opakovať podobné bolestivé situácie v nádeji, že ich konečne "napraví" (napríklad sa stretáva sa s ľuďmi, ktorí ho pravdepodobne opustia, v nádeji, že ich nejako zmení, „zachráni“ a presvedčí, aby zostali). Takže hoci vy môžete mať racionálne dospelé pochopenie pre to, prečo sa vaši rodičia správali určitým spôsobom, vaše vnútorné dieťa sa stále zúfalo a rôznymi bolestivými spôsobmi snaží dopátrať príčiny a „napraviť“ nenapraviteľné.

Nie všetci sme mali traumatické detstvo, no všetci sme v detstve zažili nejaké zranenie, keď naše potreby neboli naplnené. Aj keď bol váš život v detstve zväčša šťastný, neobišlo sa to úplne bez zmätku, sklamania alebo rozrušenia. A hoci ste sa s niektorými z týchto problémov už vyrovnali, iné vás môžu stále prenasledovať bez toho, aby ste si to uvedomovali.

Ktoré najtypickejšie znaky teda poukazujú na to, že vaše vnútorné dieťa potrebuje uzdravenie?

1. Veľké reakcie na malé veci

Ak sa niektoré vaše zranenia z detstva stali, keď ste boli príliš malí na to, aby ste si ich pamätali, ako potom môžete vôbec vedieť, že existujú? Jedným zo spôsobov je hľadať stopy vo vašich reakciách na určité situácie, najmä ak sa vám niektoré reakcie zdajú "prehnané" alebo "neprimerané". Ak sa napríklad cítite veľmi nahnevaní, keď sa priateľ pozerá na svoj telefón, zatiaľ čo vy sa s ním rozprávate, môže to znamenať, že vaša potreba pozornosti nebola v detstve uspokojená.
Inými slovami, mentálne, emocionálne a vzťahové problémy, ktorým čelíme v každodennom živote, môžu byť často znamením minulých bolestí, pamätaných aj zabudnutých. Môžeme tomu napomôcť tak, že začneme hľadať stopy v našich psychických zraneniach, ktoré môžu zahŕňať silné reakcie na zdanlivo banálne situácie.

2. Sebadeštrukčné správanie

Zmeškali ste niekedy termín zaslania životopisu pri vašej vysnívanej práci? Alebo ste sa bezdôvodne začali hádať s novým partnerom? Niekedy to môže byť znakom toho, že zatiaľ čo dospelá časť vás je pripravená na kariérny postup alebo vážny vzťah, vaše mladšie ja má z toho hlboký strach a obavy. Slovami psychoanalytičky Alice Millerovej, autorky knihy The Drama of Being a Child (Dráma byť dieťaťom): "naďalej sa bojíte a vyhýbate sa nebezpečenstvám, ktoré síce kedysi boli skutočné, ale už dávno nie sú reálne".
Sebasabotážne správanie vášho vnútorného dieťaťa môže mať korene v najrôznejších príčinách a môže sa prejavovať ako zabúdanie, prokrastinácia alebo strata nálady. Môže sa dokonca prejavovať ako racionálne zdôvodňovanie, prečo vzťah, práca alebo príležitosť nie sú pre vás celkom vhodné, hoci v skutočnosti vás poháňa len strach. Preto je dôležité venovať pozornosť sebapoškodzujúcemu správaniu, pretože príčiny môžu spočívať v detstve.

3. Nezdravé mechanizmy zvládania emócií

Mechanizmus zvládania je čokoľvek, čo robíme, aby sme zvládli ťažké alebo bolestivé emócie. Niekedy si ľudia so zraneniami z detstva vyvinú nezdravé spôsoby zvládania, ako je užívanie drog, pitie alkoholu alebo odpútanie sa od reality prostredníctvom nadmerného hrania hier a používania sociálnych médií. Alebo sa môžu vrhnúť do víru zaneprázdnenosti, aby sa vyhli svojim pocitom.
Často je to jednoducho preto, že zdravšie reakcie na bolestivé situácie a spracovanie emócií vám rodičia v detstve neukázali. Preto môže byť veľmi prospešné naučiť sa, ako bezpečne sedieť so svojimi pocitmi (čo zahŕňa všímavosť, vedomé pozorovanie myšlienok a pocitov, prácu s dychom…).

4. Problematický vzťah s rodinou

‍Môže ísť o napätie v rodine, pocit odmietnutia, kritiky, pocit vyvrheľa alebo silnú citovú závislosť medzi vami a rodičmi. Nech už ide o akýkoľvek problém, náročné rodinné vzťahy môžu poukazovať na staré nevyriešené problémy z detstva a neuspokojené potreby. To, ako sa v súčasnosti cítite pri rodičoch alebo súrodencoch, môže byť v skutočnosti znakom toho, ako ste sa cítili, keď ste boli malí, pretože vaše vnútorné dieťa v ich blízkosti stále reaguje presne tým istým spôsobom. Ak sa teda cítite rodinou ignorovaní, manipulovaní, alebo citovo opustení, venujte tomu pozornosť - vaše mladšie ja sa vám možno snaží niečo povedať.

5. Silná sebekritika, nízke sebavedomie, pocity menejcennosti

Ak žijete s vnútorným kritikom, ktorý na vás neustále hľadá chyby a znevažuje vaše emócie, môže to byť spôsobené tým, že ste v detstve mali okolo seba príliš kritických a náročných dospelých.
Stalo sa to, že vaše mladšie ja "internalizovalo" tento kritický hlas dospelých, takže v dospelosti sa stal súčasťou vašich vlastných myšlienok a pohľadu na svet. Je však dôležité si uvedomiť, že názory vnútorného kritika nemusia byť nevyhnutne pravdivé - oveľa pravdepodobnejšie je, že ide o staré programy, ktoré sa môžete naučiť pustiť a zmeniť, čím sa konečne oslobodíte vy aj vaše vnútorné dieťa.

6. Problémy vo vzťahoch

Ak zistíte, že neustále fungujete vo vzorci nezdravých, nešťastných alebo zneužívajúcich vzťahov alebo sa neustále naháňate za nedostupnými ľuďmi, potom môže byť vaše vnútorné dieťa hlboko zranené vo svojej schopnosti zdravo sa spájať s inými ľuďmi.
Vaše vnútorné zranené dieta vás neustále núti hľadať blízkosť s druhými, no podvedome často vyhľadávate ľudí, ktorí vás zrania, odmietnu, ponížia. A naopak, keď vám „hrozí“ nejaký zdravý a kvalitný vztah, sabotujete ho, pretože skutočnej blízkosti sa bojíte.
Buďte so sebou trpezliví, učte sa rozlišovať pohnútky ľudí, spoznávajte a odhaľujte, prečo vás to pritiahlo ku konkrétnemu človeku, uvedomte si a postupne sa naučte žiť s pocitom, že si zaslúžite dobré vztahy, z ktorých budete čerpať podporu, prijatie, úctu, dôveru.

7. Rôzne psychické, fyzické a emocionálne problémy

Ľudia žijúce so zranenými vnútornými deťmi vo svojej duši môžu často zažívať pretrvávajúce a chronické pocity prázdnoty, bezmocnosti a beznádeje. Môžu mať pocit, že existujú ako nejaké „nepravé ja“, že ich životu chýba pocit živosti, spontánnosti. Môžu sa tiež cítiť hlboko odlúčení od druhých.
S traumou z detstva môžu súvisieť aj psychické problémy, ako sú úzkosť, depresia, závislosť, poruchy príjmu potravy, ale tiež rôzne fyzické ochorenia, ako sú migrény, chronický únavový syndróm a fibromyalgia. To všetko môžu byť príznaky toho, že sa vám vaše vnútorné dieťa snaží oznámiť niečo zásadné.

Základné spôsoby, ako uzdraviť svoje vnútorné dieťa

Vzťah s vaším vnútorným dieťaťom je ako každý iný druh vzťahu - trvá určitý čas, kým dôvera narastie. Znovu nadviazať kontakt so svojím mladším ja môže byť aj desivé, pretože zrazu môžete pociťovať dávno pochovanú bolesť, smútok, hnev. Môže to však byť aj veľmi obohacujúce, pretože sa konečne môžete zbaviť starých emócií, cítiť sa vo svete bezpečnejšie a znovu sa spojiť so svojimi spontánnejšími a hravejšími časťami.

Ak si nie ste istí, kde začať, tu je niekoľko kľúčových krokov k uzdraveniu vášho vnútorného dieťaťa:

1. Spoznajte svoje vnútorné dieťa

Rozpoznajte hlas vnútorného dieťaťa, ktorý často reaguje iracionálne, obviňuje vás, naháňa strach, sabotuje. Vypočujte si ho a snažte sa porozumieť, prečo tak reaguje. Nie je cesta potlačiť ten hlas, ale – naopak – pochopiť ho. Všímajte si, kedy vaše vnútorné dieta reaguje neprimerane, aké situácie ho rozrušujú, čo vám chce povedať. Možno zistíte, že existuje nejaký vzorec, konkrétna situácia alebo vzťah, ktorý vo vás prebúdza niečo z minulosti. Skúste sa naladiť na to, ako sa cítite starí, keď sa to stane. Máte 6, 8, 10 rokov? Niekedy vám pohľad na fotografiu, na ktorej ste v tomto veku, pomôže podporiť väčšie spojenie s vaším vnútorným dieťaťom.

2. Hovorte so svojím vnútorným dieťaťom láskavo a pravidelne

V ideálnom prípade sa snažte každý deň stráviť trochu času so svojím vnútorným dieťaťom, počúvajte, čo má na srdci, ako sa cíti vo svojom tele, pomôžte mu pomenovať všetky emócie. Tiež sa ho môžete opýtať, čo potrebuje, aby sa cítilo lepšie. Potom sa snažte túto potrebu naplniť, dajte vášmu vnútornému dieťaťu vedieť, že nie je samo, vezmite ho na prechádzku, kúpte knižku, uvarte obed, stretnite sa s kamarátkou, aleb osa jednoducho vyspite, ak to potrebujete.

Môžete si skúsiť tiež predstaviť, ako ste vy a vaše mladše ja spolu niekde, kde sa cítite príjemne a bezpečne, starajte sa o seba, objímte sa, povedzte si niečo podporné. Väčšina vnútorných detí potrebuje počuť, že ich máte radi, že tu vždy budete a postaráte sa o ne, že akékoľvek emócie, ktoré cítia, sú v poriadku, môžu vám o nich povedať. 

3. Využite dobrú terapiu

Práca s vnútorným dieťaťom môže byť bolestivá a znepokojujúca, preto ju možno budete chcieť vykonávať s odbornou a súcitnou podporou. Neváhajte využiť aj tento spôsob, prekonajte predsudky a pocity hanby, že potrebujete terapiu. V skutočnosti ju potřebuje oveľa viac ľudí, ako si myslíme, a keby sme terapiu využívali viac, svet by bol zdravším, lepším a bezpečnejším miestom.
Terapií je  veľa druhov, hľadajte ten správny spôsob a prístup pre vás, ktorý vám bude vyhovovať a dovedie vás k vytúženému cieľu.

4. Návrat k hre, predstavivosti, tvorivosti

Milovali ste v detstve maľovanie? Hrali ste na zobcovej flaute? Bolo pre vás príjemné a radostné zablatiť sa? Alebo lozenie po stromoch? Čítali ste veselé komiksy? Pokúste sa znovu spojiť s jednou z týchto starých vášní a vyhraďte si na to čas v týždni. Hľadanie spôsobov, ako do svojho života opäť vniesť hru, objavovanie a tvorivosť vám pomôže spojiť sa so svojím vnútorným dieťaťom prirodzeným spôsobom.
Budovanie vzťahu s vaším mladším ja nemusí byť vždy o spracovaní veľkých ťažkých emócií - môže to byť aj o zábave. Môže to byť taká jednoduchá vec, ako sadnúť si a znovu si pozrieť starý film alebo knihu z detstva, ktorú ste milovali. Napokon, kto hovorí, že dospelí si nemôžu znova vychutnať čítanie Leva, čarodejnice a šatníka?
Nepodceňujte terapiu hrou, odborníci potvrdzujú, že je veľmi účinná a prekvapivo rýchla. Je pravda, že vaše vnútorné dieťa je nositeľom zranení, ale je aj nositeľom radosti. Keď sa začnete znovu spájať s týmto mladším ja, zistíte, že účinky sú obrovské a naučíte sa znovu zažívať obnovený pocit úžasu, radosti a zdravej zvedavosti voči svetu.