V skutočnosti by sa dalo tvrdiť, že návrat do väzenia bola tá najväčšia vec, aká sa kedy Charliemu prihodila, pretože sa tým splnili jeho sny o sláve. Okolo Mansona sa rozrástol kult osobnosti, dokonca aj v jeho prísne stráženej väzenskej cele, a nikto nebol viac nadšený ako on. Poslúžilo to Mansonovi, aby svet uveril „Helter Skelter“. Desaťročie po desaťročí mu to udelilo pozornosť, po ktorej tak túžil.
Charles Manson sa narodil 12. novembra 1934 chudobnej 16-ročnej slobodnej matke menom Kathleen Maddox, ktorá, keď nebola vo väzení, žila neviazaným životom a cestovala po Stredozápade so svojím synom v závese. Roky strávil v pestúnskych domovoch, polepšovniach a nakoniec aj vo väzení, čo urýchlilo jeho premenu z koristi na predátora.
Počas svojich pobytov vo väzení Manson zdokonaľoval svoju kvázi-duchovnú filozofiu a svoju hudbu. Absolvoval tiež kurzy založené na knihe "Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí" od autorky Dale Carnegie. Dielo sa predáva do dnes. Kniha, pomohla zdokonaliť všetky inštinktívne spôsoby, akými Chalrles manipuloval ľudí od detstva tvrdí, Jeff Guinn v biografii "Manson: Život a časy Charlesa Mansona".
Keď bol v marci 1967 prepustený z väzenia na Terminal Island, Manson mal 32 rokov a pozeral sa do prázdnej budúcnosti. Vtedy sa vydal do štvrte Haight-Ashbury v San Franciscu a začal zhromažďovať svoju povestnú „rodinu“.
Mary Brunner, s ktorou sa stretol na jar, bola jeho prvou posilou. V nasledujúcich rokoch sa rodina rozšírila o niekoľko žien vrátane Lynette „Squeaky“ Fromme, Patricie Krenwinkel, Lindy Kasabian, Leslie Van Houten a Susan Atkins.
V novembri a decembri 1967 rodina cestuje do Los Angeles, nejaký čas žije v kaňone Topanga, zatiaľ čo Manson sa snaží nadviazať kontakty v hudobnom svete. Jeho prvé štúdiové stretnutie je neúspešné.
Na jar a v lete 1968 Manson pokračuje v hudobnej kariére a naďalej zlyháva. Rodina chvíľu žije v dome bubeníka z Beach Boys Dennisa Wilsona a neskôr nájde domov na Spahn Movie Ranch neďaleko Chatsworthu.
Beatles vydávajú album „The White Album“ so skladbou s názvom „Helter Skelter“. Manson sa stal albumom posadnutý a pre svoje vlastné účely použil názov piesne.
“Niečo nazývané Helter Skelter by spustilo bitku,” napísal Guinn v biografii Mansona. Charles svojim nasledovníkom povedal, že ich zachráni pred celosvetovým chaosom.
Mansonov nasledovník Bobby Beausoleil v sprievode rodinných príslušníkov zabije známeho Garyho Hinmana a na stenu Hinmanovou krvou napíše „POLITICKÉ PRASIATKO“. Asi o dva týždne neskôr je Beausoleil obvinený z vraždy.
Charles Manson utiekol z mesta Gibault dvakrát. Prvýkrát sa vrítil k matke, ktorá ho poslala spať. Neskôr utiekol opäť, tentoraz do Indiapolisu, kde si prenajal izbu a živil sa nočným vykrádaním obchodov. Nakoniec o chytili a empatický sudca ho poslal do Boys Town, teda ďalšej školy pre mladistvých delikventov v Nebraske.
Po štyroch dňoch spolu s ďalším mestským väzňom ukradli vozidlo a odviezli sa do Illinois. Po tom, čo ho polícia chytila za ďalšie lúpeže, ho súdy poslali do Indiana Boys School. Ďalšia škola pre mladistvých delikventov, kde Manson hovorí, že bol bitý a znásilnený. Po dvoch neúspešných pokusoch v roku 1951 utiekol.
Atkins, Krenwinkel, Kasabian a Charles „Tex“ Watson idú do Benedict Canyon domu Sharon Tate a Romana Polanského a zabijú tehotnú 26-ročnú herečku. Zabití sú aj Abigail Folger, Voytek Frykowski, Jay Sebring a Steven Parent. Atkins pomocou uteráka namočeného v krvi Sharen Tate napíše na predné dvere slovo „Prasa“.
Van Houten, Watson a Krenwinkel sú vyslaní, aby zabili Lena a Rosemary LaBiancu v ich dome v Los Feliz. Na stenách domu píšu krvou „Povstaňte“ a „Smrť prasatám“ a preklep piesne Beatles „HEALTER SKELTER“.
Manson sa v roku 1969 presťahuje do Údolia smrti, kde je spolu s niektorými z jeho nasledovníkov v októbri zatknutý – pre podozrenie z krádeže auta.
V tom istom roku v decembri Manson, Watson, Atkins, Kasabian a Krenwinkel sú obvinení z vraždy a zo sprisahania pri vraždách; sú tiež obvinení spolu s Van Houtenvou z vrážd v LaBianca. Kasabian sa nakoniec stane hviezdnym svedkom obžaloby.
V júni 1970 Proces začína pre Mansona, Atkinsa, Krenwinkela a Van Houtena.
Porota považuje všetkých obžalovaných za vinných. O niekoľko týždňov neskôr sú Manson, Krenwinkel a Atkins odsúdení na smrť. Van Houtenová je odsúdený na smrť v súvislosti s vraždami LaBianca. Watson je súdený oddelene v roku 1971 a je tiež uznaný vinným a odsúdený na smrť. Po zrušení trestu smrti v Kalifornii v roku 1972 sa všetky rozsudky smrti menia na doživotie.
Van Houtenovej odsúdenie je zrušené. Neskôr sa o ňu pokúsi – dvakrát. V treťom procese je odsúdená za dve vraždy a jedno sprisahanie s cieľom spáchať vraždu.
V septembri 2009 Atkins zomiera vo väzení vo veku 61 rokov.V novembri 2017 Manson po desaťročiach vo väzení zomiera vo veku 83 rokov.
Prokurátor Vincent Bugliosi tiež tvrdil, že Manson bol posadnutý albumom White kapely Beatles a myslel si, že jeho posolstvom je, že by mal začať rasovú vojnu obviňovaním čiernych nevinných za zločiny proti bohatým bielym ľuďom; „Rasová vojna“ bola po tejto piesni prezývaná„Helter Skelter“ a skutočnosť, že slovo „prasa“ bolo napísané na stene na mieste činu krvou, súviselo so skladbou „Piggies“.
v skutočnosti by sa dalo tvrdiť, že návrat do väzenia bola tá najväčšia vec, aká sa kedy Charliemu prihodila, pretože sa tým splnili jeho sny o sláve. Okolo Mansona sa rozrástol kult osobnosti, dokonca aj v jeho prísne stráženej väzenskej cele, a nikto nebol viac nadšený ako on. Poslúžilo to Mansonovi, aby svet uveril „Helter Skelter“. Bolo to oveľa vzrušujúcejšie ako pravda a desaťročie po desaťročí mu to udelilo pozornosť, po ktorej tak túžil.
Zdroje:
https://www.latimes.com/california/story/2019-07-27/charles-manson-family-timeline
https://www.bbc.com/news/world-us-canada-42016704
https://www.charlesmanson.com/childhood/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies