Po stopách úsmevu

Odkiaľ sa ten smiech berie? Učíme sa smiať alebo sa s touto schopnosťou už rodíme? Predtým boli odborníci toho názoru, že novorodenec nie je úsmevu schopný, že to je len náhodný pohyb niektorých tvárových svalov. Časy sa menia a aj veda a výskum v tejto oblasti pokročili ďalej. Vedome sa usmievať dokážu nielen novorodenci, ale aj ešte nenarodené deti. Bolo to preukázané v súvislosti s výskumom ich spánku a snívania, kedy boli pozorované v REM fáze spánku veľké aktivity tela i mozgu, v reakcii na zlé alebo dobré sny. A to im zostalo. Dieťa sa dokáže usmievať okamžite po narodení. Síce to nie je taký častý jav, ako krik novorodenca, ale zistilo sa, že pri šetrnom vedení pôrodu a najmä pri pôrode do vody je ďaleko väčšia pravdepodobnosť príchodu na svet s úsmevom. Môžeme si klásť otázku, či to nie je prvý výraz detských pocitov. Technické štúdie ukázali, že skoré úsmevy bábätiek sú výsledkom pohybu iba niektorých častí tváre, a to úst a tvárí. Svaly z oblasti očí a čela zatiaľ nepoužívajú. Úplný, úmyselný a kontrolovateľný smiech sa objavuje asi šiesty týždeň po narodení, hovorí sa mu tiež spoločenský smiech, pretože prichádza na spoločenské podnety. Rodičia a vôbec dospelí majú na početnosť úsmevov veľký vplyv. Ak sa pri každej príležitosti na dieťa usmievate, dieťa vám to opätuje a vaše vzájomné puto sa upevňuje. Dokonca bola modernými technológiami vykonaná analýza úsmevov detí vo veku okolo jedného roka, kde sa ukázalo, že pre každú osobu má dieťa trochu iný úsmev. Ten najväčší je samozrejme venovaný vlastnej matke.

Zdroj: pixabay

A ako je to u dospelých? Dám vám jednu osobnú otázku ohľadom smiechu. Kedy ste sa naposledy od srdca zasmiali? Myslím tým úplne nezastaviteľne, nákazlivo, srdečne rozrehotali. Čím je človek starší, tým takého smiechu ubúda. Napadlo ma to pri nedávnych hrách s mojimi malými dcérami, keď k takým spontánnym situáciám dochádza. Uvedomil som si, že v dnešnej dobe je tých príležitostí stále menej a menej. Okrem detí je to u mňa aj pravidelný zraz abiturientov strednej školy, kedy ma od smiechu bolí aj brušné svaly. Ale inak okrem rodiny len občasné pousmiatie nad vtipom, ktorý sa mi dostal do emailovej pošty už po ôsmykrát za posledný rok alebo zasmiatie pri golfe nad sebakritickým komentárom kolegov vo flighte pri skazenej rane. Ale skutočný srdečný smiech je dnes nedostatkovým tovarom. Médiá ho z vás vymámi iba výnimočne, najlepšia je živá spoločnosť. Ak sa mýlim, rád budem opravený. Niekde som čítal, že ročné dieťa sa za deň zasmeje 400x a dospelý asi 15x. Zjavne v tomto majú výhodu rodičia, prípadne starí rodičia malých detí, pretože detský smiech je nákazlivý a s deťmi si smiechu užijú viac. Na druhú stranu dospelí ten smiech občas potrebujú z terapeutických dôvodov, pretože smiechom sa dá aj liečiť a to ako duša, tak telo. Možno poznáte MUDr. Karla Nešpora z liečebne v Bohniciach, ktorý smiech nielen propaguje, ale využíva ho aj pri svojich terapiách liečenie závislostí a psychických porúch. Smiechom sa dá mierniť bolesť, stres, úzkosť aj depresia Smiech je tiež ideálna forma relaxácie a uvoľnenia. Vedci poznajú v mozgu miesta, ktorým sa hovorí centrá dobrej nálady, a tieto miesta sú najviac ovplyvňované smiechom. Dokonca prišli aj na to, že to je ten smiech, pri ktorom sa sťahujú kruhové očné svaly a človek má prižmúrené oči. MUDr. Veď tomu hovorí „lišiacky smiech“. Naopak v strese či strachu má človek oči „vygúľané“ a nie nadarmo sa hovorí, že „strach má veľké oči“. Takže si prižmúrte oči, nasaďte úsmev a ovplyvňujte vaše centrá dobrej nálady, ako najviac to pôjde. Stále platí ono okrídlené „S úsmevom ide všetko lepšie“ a to pre všetkých, bez rozdielu veku.

Zdroj: www.i60.cz