Slovensko na tom nie je až tak zle, prisťahovalci sa sem nehrnú, sme pre nich „tranzit“ za vysneným svetom bezpracného príjmu v podobe sociálnych dávok. Na Slovensku je to v porovnaní s klasickými západnými krajinami len žobračenka. Majú nárok na provizórne ubytovanie, základné ošetrenie a skromnú stravu. Nemám teraz na mysli utečencov z Ukrajiny – tých po ukrajinsky alebo rusky hovoriacich. Ich krajina je obeťou brutálnej vojny, ich mestá ležia v troskách, ukrajinskí vojaci kladú doma nečakane statočný odpor a tí vyhnaní – zväčša ženy s deťmi – sú tolerovaní, aj keď xenofóbnych Slovákov nie je málo. Nájdete medzi nimi aj ekonomických utečencov, ale pozeráme sa na nich ako na politických prisťahovalcov.
Pozitívne vníma verejnosť aj malú vietnamskú menšinu, uznanú dokonca nedávno oficiálne za národnosť. Ide o do seba uzavretú skupinu, relatívne integrovanú a integrovateľnú, spravidla ale, podobne ako Ukrajinci, pracujúcu. A vieme o nich, že pochádzajú z chudobnej, brutálne kapitalistickej krajiny, ktorá boj o demokraciu prehrala a vládnu v nej komunisti na základe nepísaného pravidla: „vy nám dovolíte vás vykorisťovať, ale budete držať hubu a krok“.
Problémom bude moslimská menšina zo širšieho Stredného východu (vrátane severnej Afriky, Afganistanu, Pakistanu, Palestíny a iných častí), ktorá práve pred mesiacom ukázala odvrátenú tvár v južnom Izraeli. Vedie sama v svojom prostredí občianske vojny, dominujú ju neskutočne skorumpované režimy a ak nám ešte nepredviedla kultúru urezávanie a usekávania hláv, otrockej práce detí a potláčania ľudských práv na všetky možné spôsoby, je to preto, že ich na Slovensku je málo. Tam, kde ich je veľa, predovšetkým v západnej a severnej Európe, sa mobilizujú celkom rýchlo.
Tí nie sú obeťami cudzej agresie, doma u nich zúria občianske vojny (Sýria, Jemen, Somálsko, Sudán, Líbya, Egypt rozvrat stopol nastolením vojenskej diktatúry. Ich problémom je neschopnosť nastoliť si doma také zriadenie, ktoré by nás, ľudí zo Západu, nútilo poškuľovať po živote u nich. Ale je to obrátene a vlny ilegálnych moslimských prisťahovalcov nám pomaly, ale iste, rozbíjajú schengenský systém. Prinášajú si z domovských krajín iné zvyky (my ich nadnesene nazývame „hodnoty“, vedú medzi sebou vojny (Turci a Kurdi, šíiti a sunniti), ale dokáže ich spojiť negatívna solidarita.
V nemeckých mestách alebo v Bruseli ich a dokonca vo Washingtone D. C. ich ofenzíva v Pásme Gazy vyhnala do ulíc desaťtisíce. Len v Londýne ich v sobotu 11. 11. 2023 demonštrovalo na 300 000! Neprotestovali ani v najmenšom proti komandám palestínskych sadistov, ktoré prišli vyvraždiť na 1. 500 Izraelčanov od kojencov po starcov, ani neodsúdili bombardovanie palestínskej nemocnice samotnými Palestínčanmi. Naopak, vyšli protestovať proti tým, ktorí svojich ľudí bránia a hulákali niečo o „genocíde“. Na pochodoch nenávisti nechýbali ani heslá „Smrť Židom“, „Židia do plynu“ a iné zaujímavé slogany. Ani sa nespomínala okupácia Judska a Samárie Arabmi, je to vraj presne obrátene. Okupantmi sú Židia! Európsku úniu davy manifestantov nechválili za jej nepochopiteľnú finančnú podporu palestínskych Arabov ani za jej proimigračnú politiku, namiesto toho jej nadávali.
Už sa nedá kam, židovský štát stojí chrbtom k múru a doteraz sa každý jeho ústupok skončil fiaskom. Jedno je isté: Po 7. októbri 2023 budú v Izraeli padať hlavy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies