DUBAJ - Krátko pred klimatickým summitom COP28 v Dubaji agentúry OSN zverejnili niekoľko správ, ktoré ukazujú, že skleníkové plyny sú na vzostupe a bohaté krajiny začínajú byť skúpejšie.
Nový výskum zverejnený pred klimatickým summitom COP28 v Dubaji ukazuje, že svet stále nie je pripravený reagovať na environmentálne výzvy. Zaradí sa k množstvu vedeckých dôkazov, ktoré hovoria, že ciele Parížskej dohody z roku 2015 dosiahnuté nebudú.
Úlohou svetových lídrov bude zhodnotiť súčasný stav a nájsť spôsob, ako tempo riešení urýchliť. Tu sú niektoré z najdôležitejších zistení o svetovom boji proti klimatickej kríze:
Globálne emisie skleníkových plynov vzrástli od roku 2021 do roku 2022 o 1,2 percenta a dosiahli 57,4 gigaton ekvivalentu oxidu uhličitého za rok, uvádza správa OSN, ktorá pokračuje varovaním: ak krajiny rýchlo nepristúpia k ráznym škrtom, globálna teplota v tomto storočí stúpne takmer o tri stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami.
Táto prognóza je ďaleko za hranicou 1,5 °C, o ktorej už vedci informovali, že bude mať pre svet katastrofické následky.
Správa vydaná 20. novembra porovnáva plánované klimatické opatrenia krajín s tým, čo je nutné na splnenie globálnych klimatických cieľov. Podľa zistení správy doterajšie plnenie cieľov nasmerovalo svet k zvýšeniu teploty o 2,5 °C až 2,9 °C.
Dokonca aj ten najoptimistickejší emisný scenár ráta s tým, že šanca udržať otepľovanie Zeme len na úrovni +1,5 °C je značne nízka – správa OSN ju odhaduje na 14 percent. Výskum sa tak zaradí k množstvu ďalších vedeckých dôkazov, ktoré naznačujú, že ústredný cieľ Parížskej dohody z roku 2015 nebude dosiahnutý.
Očakáva sa, že emisie skleníkových plynov do roku 2030 klesnú len o dve percentá pod úroveň z roku 2019. Tento odhad sa ani zďaleka nepribližuje číslu, ktoré presadzoval medzivládny panel OSN o zmene klímy.
Ten uviedol, že ak chceme udržať nádej na obmedzenie otepľovania planéty len o 1,5 °C, emisie musia klesnúť až o približne 43 percent.
Okrem aktuálnej správy OSN sa predsavzatiam jednotlivých krajín venuje aj súhrnná správa NDC, ktorá analyzuje záväzky štátov známe ako „vnútroštátne stanovené príspevky“ (NDCs). Ich cieľom je posúdiť, ako sa vládam darí napĺňať ich ambíciu ukončiť svoju závislosť od fosílnych palív.
Dokument sa zaoberal takmer 200 návrhmi prijatých k septembru 2023 vrátane 20 nových alebo aktualizovaných NDCs. Vnútroštátne plány zaznamenali len minimálne zlepšenie oproti minuloročným ambíciám a je pravdepodobné, že v porovnaní s úrovňami v roku 2010 emisie z fosílnych palív vzrastú o 11 percent.
Globálna produkcia fosílnych palív je nastavená na viac než dvojnásobok úrovne potrebnej na obmedzenie otepľovania planéty o 1,5 °C, píše sa v správe zverejnenej Programom Spojených národov pre životné prostredie (UNEP).
Správa analyzuje rozdiel medzi plánovanou produkciou fosílnych palív oproti množstvu, ktoré by umožnilo konzistentné plnenie globálnych klimatických cieľov.
Podľa zistení správy 20 krajín, ktoré patria k najväčším producentom fosílnych palív, ich plánuje v roku 2030 produkovať o 110 percent viac, než je potrebné na zmiernenie otepľovania Zeme o 1,5 °C. Zároveň je to aj o 69 percent viac, než by bolo nevyhnutné, aby celková teplota stúpla len o 2 °C.
Žiadna z týchto 20 krajín, medzi ktoré patrí Čína, Nórsko, Katar, Spojené arabské emiráty a Spojené štáty, sa nezaviazala znížiť produkciu uhlia, ropy a plynu v súlade s obmedzením otepľovania na 1,5 °C.
Prísľuby bohatých krajín, že pomôžu chudobnejším štátom prispôsobiť sa klimatickým zmenám, začali takisto výrazne zaostávať. Tento schodok je až o 50 percent vyšší, než UNEP predtým odhadoval.
Výskumníci UNEP v tohtoročnej správe Adaptation Gap Report zistili, že na adaptáciu na klimatické zmeny by rozvojové krajiny potrebovali približne 387 miliárd dolárov ročne, k dispozícii však mali napríklad v roku 2021 iba 21 miliárd dolárov. Tým sa vytvoril odhadovaný schodok vo výške zhruba 366 miliárd dolárov.
V roku 2009 sa rozvinuté krajiny zaviazali poskytnúť rozvojovým krajinám 100 miliárd dolárov ročne na financovanie zmeny klímy. Prísľub mal dosiahnuť rovnováhu medzi „adaptáciou“ a „redukciou“, krajiny však rovnováhu nikdy nedefinovali.
V správe sa tiež uvádza, že štáty uprednostňovali projekty zamerané na redukciu alebo obmedzenie emisií, pretože bolo pravdepodobnejšie, že prinesú finančnú návratnosť investícií.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies