Okrem hodnotenia tváre odborníkom je tu aj matematický prvok – Phi. Ak zmeriame dĺžku a šírku tváre a potom vydelíme dĺžku šírkou, ideálny výsledok – ako ho definuje zlatý pomer – je zhruba 1,62. Toto číslo je známe ako Phi, po gréckom sochárovi Phidiasovi, ktorý tento pomer použil vo svojej práci.
Akokoľvek si myslíme, že vzhľad nás neovplyvňuje, štatistiky publikované výskumníkmi sa môžu líšiť. Niektorí vedci tvrdia, že proporcionálne telá vnímame ako zdravšie a tí, ktorí majú pekne vyzerajúce zuby, majú vyššie vzdelanie ako tí, ktorí ho nemajú. Podobne, ak je tvár v proporciách, je pravdepodobnejšie, že ju budeme považovať za krásnu. Niektorí veria, že tvár vnímame ako esteticky príťažlivejšiu, keď dodržiava zlatý rez, pretože ľudské oko ju dokáže spracovať rýchlejšie, čo „poteší“ náš mozog.
Mladistvá tvár má tri výrazné črty: vysoké lícne kosti, plný objem líc a dobre definovanú čeľusť. Najširším bodom na tvári je miera cez dobre tvarované líca, ktoré sa zužujú smerom k brade a zdôrazňujú to, čo je ľudovo známe ako „trojuholník mladosti“.
To znamená, že ak by ste nakreslili trojuholník so základňou nahor a umiestnili ho na obraz mladistvej tváre, dva z jeho hrotov sa budú dotýkať lícnych kostí a tretí bude končiť pri brade.
Ako tvár starne, líca prirodzene strácajú objem, pretože tukové vankúšiky v tvári ubúdajú, laloky začnú ochabovať a ten trojuholník mladosti sa stráca. V skutočnosti to dosť často končí hore nohami, pričom dva najširšie body sú rohy čeľuste a tretí bod začína na moste nosa.
Okrem hodnotenia tváre odborníkom je tu aj matematický prvok – Phi. Ak zmeriame dĺžku a šírku tváre a potom vydelíme dĺžku šírkou, ideálny výsledok – ako ho definuje zlatý pomer – je zhruba 1,62. Toto číslo je známe ako Phi, po gréckom sochárovi Phidiasovi, ktorý tento pomer použil vo svojej práci.
Ako použijeme zlatý rez na meranie ideálnych proporcií tváre?
- vzdialenosť od vrchu nosa po stred pier by mala byť 1,618-násobok vzdialenosti od stredu pier po bradu,
- vlasová línia k hornému viečku by mala byť 1,618-násobkom dĺžky hornej časti horného obočia k dolnému viečku,
- ideálny pomer objemu hornej a dolnej pery je 1:1,6 (dolná pera by mala mať o niečo väčší objem ako horná pera).
Vedci z Čínskej akadémie vied zistili, že určité miery tváre, ako je vzdialenosť medzi ústami a nosom a šírka úst a nosa, majú tendenciu sa vekom zväčšovať. To znamená, že s vekom sa dokonca aj tváre, ktoré boli predtým považované za symetrické, zvyknú odkláňať od zlatého rezu. Okrem toho s pribúdajúcim vekom mizne tuk v okolí očí, lícnych kostí, vnútornej čeľuste a po stranách tváre, čo zapríčiňuje, že naša tvár stráca objem, následkom čoho je vypuklý, prepadnutý vzhľad.
Zlatý rez bol prvýkrát odhalený v knihe„Euklidove prvky“ od gréckeho matematika Euklida. Bolo objavené rozdelením čiary na dve časti tak, že dlhá časť rozdelená krátkou časťou sa rovná celej časti delenej dlhou časťou. Výsledok čísel tiež sleduje Fibonacciho postupnosť.
Verilo sa, že zlatý rez ovplyvňuje mnohé staroveké grécke architektúry pre svoje estetické vlastnosti. Zlatý rez je navyše možné vidieť v mnohých ikonických umeleckých dielach zo starovekej renesancie a hudobných skladbách.
Použitie zlatého rezu v architektúre má jedinečnú kvalitu, ktorú iné matematické postupnosti nemajú, pri dosahovaní rovnováhy a proporcií. Umožňuje architektom a dizajnérom systematicky dosahovať presnú vizuálnu rovnováhu použitím logického systému na určenie proporcií, ktoré sú prirodzene príjemné pre oči.
Z vizuálneho hľadiska sa zlatý rez javí ako špirála, známa aj ako Fibonacciho špirála alebo Zlatá špirála. Logaritmická špirála, ktorá rastie faktorom zlatého rezu. Začína sa zbierkou štvorcov, z ktorých každý je proporcionálny k 8 po sebe idúcim číslam v sekvencii a usporiadaných v poradí podľa obrázka. Potom je možné nakresliť kruhový oblúk z jedného rohu každého štvorca do protiľahlého rohu, čím sa odhalí špirála a štvoruholníky dokonalej proporcie.
Z architektonického hľadiska má tento pomer vo všeobecnosti podobu zlatého obdĺžnika – akéhokoľvek tvaru, ktorý možno úplne rozdeliť na štvorec a obdĺžnik, ktorý po spojení vytvorí pomer približne rovnajúci sa 1:1,61. Keďže dĺžky aj šírky týchto tvarov zodpovedajú pomeru, teória naznačuje, že je možné zväčšiť alebo zmenšiť štruktúru pri zachovaní týchto zlatých proporcií.
Predpokladá sa, že zlatý rez bol svedkom v celom prírodnom svete a dokonca bol aplikovaný v umení a architektúre počas celej histórie. V prírode sa najčastejšie vyskytuje v rastlinách, ovocí, lastúrach a dokonca aj v hurikánových oblakoch. Snáď najznámejšie, ktoré používal Leonardo Da Vinci, o ktorom sa verilo, že je fanúšikom zlatého rezu, aplikoval ho na diela ako Vitruvian Man a Mona Lisa.
Neskôr ilustruje knihu, ktorú vydal Luca Pacioli v roku 1509 s názvom De Divina Proportione alebo 'The Devine Proportion'. Predpokladá sa, že architektonické zázraky ako Parthenon nasledovali božský pomer, ako bol zlatý rez takisto prezývaný.
Mnohé budovy s rovnomerne rozmiestnenými stĺpmi sa často stotožňujú so zlatým rezom, ktorý dodržiavali starí Gréci.
Predpokladá sa, že vzorec zlatého pomeru bol prvýkrát aplikovaný už pri stavbe Veľkej pyramídy v Gize, ďalej bol použitý pri architektúre v Notre Dame, Tádž Mahale a budove sekretariátu OSN.
Pozrite sa na semená v slnečnicovom poli a všimnete si, že vyzerajú ako zlatá špirála. Je úžasné, že ak spočítate tieto špirály, váš súčet bude Fibonacciho číslo. Rozdeľte špirály na tie špicaté doľava a doprava a dostanete dve po sebe idúce Fibonacciho čísla.
Týmto spôsobom môžete dešifrovať špirálové vzory v šiškách, ananásoch a karfiole, ktoré tiež odrážajú Fibonacciho sekvenciu.
Hurikány a tornáda často sledujú Fibonacciho postupnosť. Keď nabudúce uvidíte na meteorologickom radare špirálovitý hurikán, pozrite si na obrazovke nezameniteľnú Fibonacciho špirálu v oblakoch.
Zdroje:
https://drsophieshotter.com/what-is-the-golden-ratio-of-beauty-and-how-is-it-used-in-aesthetics/
https://www.medisculpt.co.za/golden-ratio-beautiful-face/
https://yjsr.tech/Posts/History-of-golden-ratio-and-its-relation-to-beauty.html
https://westburyjoinery.com/blog/golden-ratio-architecture/
https://science.howstuffworks.com/math-concepts/fibonacci-nature.htm
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies