JERUZALEM / GAZA - Keď Izrael vďaka prostredníkom – najmä Kataru – pristúpil po začatí protiofenzívy proti iránskej exkláve Pásmo Gazy na prímerie, bola to príliš pekná (aj keď veľmi smutná) rozprávka. Západní politici sa tvárili, že jej veria. Pomer rukojemníkov bol tiež rozprávkový. Inflačnosť Palestínčanov sa zmenila na pomer 1:3, zatiaľčo v roku 2011 (výmena desiatnika Gilada Šalita za odsúdených palestínskych páchateľov) činila inflácia jeden Izraelčan ku 1027 Palestínčanom. V pomere 1:3 prijal Izrael podmienky prímeria s tým, že za každých desať svojich rukojemníkov predĺži prímerie o jeden deň. Ďalšia rozprávka.
Rukojemníckej dráme a vojne medzi Izraelom a Gazou, t. j. fakticky Iránom, sa každodenne venujú renomované a relatívne spoľahlivé západné tlačové agentúry: AFP (Agence France-Presse), americká AP (The Associated Press) a DPA (Deutsche Presseagentur). Ak nemajú informácie spoľahlivo overené, uchyľujú sa k dnes bežnému konštatovaniu, že „informácie sa nedali overiť z nezávislých zdrojov“. Skúsme informácie týchto agentúr „syntetizovať“.
V piatok ráno (1. decembra) zachytila izraelská armáda prvú raketu vystrelenú z Pásma Gazy a nereagovala. Po chvíle ich bolo na stredný Izrael odpálených už tridsať a dopadali ďalšie (do nedele večera už stovky). Bolo po prímerí. V centre pobrežného mesta Tel Aviv bolo z diaľky počuť tupé výbuchy. Varovné sirény kvílili večer aj v izraelských osadách na Západnom brehu Jordánu južne od Jeruzalema. Hamas a spol. (Islamský džihád a ďalší) sa počas niekoľkých dní prímeria skonsolidovali. Krátko nato armáda obnovila boje proti Hamasu.
Izraelská armáda uvádza, že bezprostredne po porušení prímeria zaútočila na 200 cieľov v Pásme Gazy. Oznámila, že k útokom pozemných, vzdušných a námorných síl došlo na severe a juhu uzavretej pobrežnej oblasti. Izraelčania zaútočili aj na ciele v mestách Khan Junis a Rafah na juhu. Podľa armády boli terčom oblasti, ktoré boli posiate výbušnými pascami, ako aj tunelové šachty, odpaľovacie rampy a veliteľské centrá islamistického Hamasu. Okrem toho bolo zlikvidovaných „množstvo teroristických buniek v celom pásme Gazy“.
Podľa Izraela sa rokovania v Katare o ďalšom predĺžení prímeria dostali do slepej uličke, delegáciu izraelskej tajnej služby Mossad premiér Netanjahu (jeho vojnový kabinet) následne navrhol stiahnuť a jeho kancelária vydala vyhlásenie, v ktorom sa píše: "Teroristická organizácia Hamas nedodržala svoju časť dohody". Konkrétne išlo o prepustenie všetkých detí a žien unesených do pásma Gazy.
Šéf izraelskej zahraničnej tajnej služby Mossad David Barnea preto požiadal svoj vyjednávací tím, aby sa vrátil do Izraela.
Izraelská vláda počíta aj s vydaním telesných pozostatkov
jednej ženy a jej dvoch malých synov, ktorých pred niekoľkými
dňami zrejme zabili.
Netanjahu v sobotu tiež oznámil, že bude pokračovať vo vojne proti Hamasu v
Pásme Gazy, „kým nedosiahneme všetky naše ciele“. To zahŕňa prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov (ďalšia
rozprávka, ktorej ani izraelský premiér neverí) a likvidáciu
Hamasu, povedal v sobotu Netanjahu. „Pokračovanie pozemnej ofenzívy v pásme Gazy je nevyhnutné“. "Naši vojaci sa počas dní prímeria pripravovali na úplné víťazstvo proti
Hamasu," povedal Netanjahu na svojej prvej tlačovej konferencii od skončenia sedemdňovej prestávky v bojoch s Hamasom.
Netanjahu ale očividne iba upokojuje tú časť verejnej mienky,
ktorá bola k prímeriu od počiatku skeptická.
Izrael pokračoval v masívnych útokoch v pásme Gazy aj v nedeľu
napriek rastúcim medzinárodným výzvam na lepšiu ochranu
civilistov. Ciele na juhu palestínskeho územia boli cez víkend
čoraz častejšie zameriavané.
V nedeľu večer
izraelské bojové lietadlá a helikoptéry zaútočili na
„teroristické ciele“ vrátane tunelových šácht, veliteľských centier a skladov zbraní, uviedla armáda. Najmenej
päť bojovníkov Hamasu bolo „zlikvidovaných“ bezpilotným lietadlom, uviedol hovorca obranných síl (IDF).
IDF tvrdí, že počas protiofenzívy objavila viac ako 800
tunelových šácht. Okolo 500 z nich predtým zničili okrem iného
aj výbuchy. Niektoré z nich spájali pod zemou strategické
zariadenia Hamasu.
Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí informoval o najmenej 160 mŕtvych Palestínčanoch pri sobotňajších útokoch na šesťposchodovú budovu v „utečeneckom tábore“ Džabalíja a bloku v meste Gaza na severe Pásma. Ďalších najmenej sedem ľudí zahynulo v nedeľu pri izraelskom útoku neďaleko egyptských hraníc v južnom pásme Gazy, to však zasa tvrdí Hamas. Podľa neho bolo v priebehu 24 hodín zabitých viac ako 700 ľudí. Ak je tomu skutočne tak, potom porušenie prímeria bol drahý špás, ale Hamas dobre ovláda nepísané pravidlá hry. Vie, že dokiaľ má rukojemníkov, izraelská vláda je pod obrovským domácim tlakom a čím viac nahlásených palestínskych obetí, tým viac stúpa kritika medzinárodného spoločenstva a vybičovaný „antiizraelizmus“ v Západnej Európe a v USA. Len pre zaujímavosť: v dánskej Kodani, teda v štáte, ktorý pred Hitlerom zachránil takmer všetkých „svojich Židov“ ich transportom do Švédska, vypukli cez víkend prvé nefalšované antisemitské demonštrácie a udiali sa útoky na židovské náboženské aj nenáboženské objekty. Ako je to možné? Nie je zložité nájsť odpoveď. V Dánsku (5, 9 milióna populácie, teda o niečo málo viac ako na Slovensku) podľa posledného sčítania obyvateľstva žije 7.000 Židov a štvrť milióna moslimov, ktorých počet neustále rastie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies