Popri fujare, gajdošskej kultúre, bábkarstve, drotárstve, modrotlači, sokoliarstve, Horehronskom viachlasnom speve a chovateľskej tradícii lipicanov patrí na medzinárodný zoznam nehmotných pamiatok UNESCO zo Slovenska aj fenomén neopakovateľnej Terchovskej muziky.
Jej oficiálny zápis medzi ostatné svetové vzácnosti a kultúrne poklady sa udial presne pred desiatimi rokmi v azerbejdžanskom Baku. Preto si dnes priamo v obci Terchová v Terchovskej galérii umenia pripomenuli túto významnú udalosť slávnostným uvedením historicky prvej knižnej monografie o Terchovskej muzike autora Petra Cabadaja. Zároveň bola predstavená aj poštová známka pri tejto príležitosti.
Podľa prastarej legendy je malebná terchovská krajina reliktom zatúlanej nebeskej hviezdy, z ktorej nebeskí hudobníci sa stali prvými osadníkmi Terchovej.
Legenda len vystihuje nesmiernu muzikálnosť a hudobnú bohatosť tohto svojrázneho kraja na severe Slovenska, kde už v minulých storočiach mala takmer každá terchovská osada kapelu so svojím charakteristickým repertoárom aj interpretáciou. Preto sa právom Terchová považuje aj odborníkmi za miesto s najväčšou koncentráciou hudobníkov na tak malom priestore.
A v čom vlastne spočíva čaro a jedinečnosť fenoménu Terchovskej muziky? Popri originálnych zvukoch píšťal, heligónky či clivých sláčikov je to určite typický tiahly hrdelný viacspev, ale aj nezameniteľný rezký tanečný prejav – akýsi slovenský čardáš – tzv. terchovská krútená.
A hoci viac ako pravdepodobne sa zrodila ešte skôr, prvé záznamy o existencii terchovskej muziky sú z prelomu 19. a 20. storočia, kedy v osade Kvočkov pôsobilo trojčlenné hudobné teleso „Kvočkovská muzika“. V roku 1935 Terchovská muzika „hrala“ jednu z hlavných postáv v slávnom filme Martina Friča Jánošík, v priebehu desaťročí sa objavila ako významný fenomén slovenskej kultúry aj v ďalších dielach a predstaveniach.
Jej oficiálny zápis medzi ďalších 257 svetových nehmotných pamiatok UNESCO je tak najvyšším ocenením vôbec, aké sa tradičnej kultúre môže dostať. Pričom táto udalosť zďaleka nezostala len „suchým“ formálnym zápisom, ale priniesla aj reálny osoh.
Riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej Rudolf Patrnčiak si pochvaľuje, že táto udalosť spred desiatich zviditeľnila a spopularizovala obec vo svete, medzi turistami a dodala miestnym hudobníkom správny kus sebavedomia do ďalšieho hrania.
V Terchovej si toto ocenenie vážia a pestujú okrem hudobných predstavení aj inými originálnymi spôsobmi. Okrem toho, že v Terchovej a priľahlých osadách a obciach sa spieva snáď v každom dome a každý na niečo hrá, Terchovská muzika dnes v Terchovej znie aj na autobusovej zastávke (môžete ju počúvať, ak si na zastávke cez aplikáciu v mobile načítate QR kód).
Tým v Terchovej len potvrdzujú, že toto rázovité miesto je dnes zaslúžene nepísaným hlavným hudobným mestom Slovenska s najväčšou koncentráciou hudby na meter štvorcový...
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies