GAZA / JERUZALEM - Vo „východoch“ vládne zmätok. Niekedy sa tú nejednoznačnosť pokúšajú rozlíšiť jednotlivé normotvorné jazykovedné akadémie či inštitúcie. Na Slovensku napr. Jazykový ústav Ľudovíta Štúra, v Španielsku trebárs Real Academia Española a iné. Väčšina štátov má takú ustanovizeň, možno len USA nie, tam normy jazyka určujú oznamovacie prostriedky a verejnosť za pochodu. Vo všeobecnom používaní v médiách vládne v identifikácii „východu“ mierny chaos. Termín Blízky východ si v 19. storočí vymysleli Európania, pre ktorých bola Európa pupkom sveta. Dovtedy používali pomenovanie orient. To až politická potreba si vyžiadala bližšiu špecifikáciu, aby si uľahčili prehľad a dokázali určiť východ, ktorý leží hneď na druhom pobreží Stredomoria a východ, ktorý sa nachádza ďaleko. Pojem Stredný východ je zvláštny, pretože akého východu je Stredný východ stredom, keď je nalepený na Európu, t. j. na iný kontinent?
Aby výber „východov“ bol ešte pestrejší, geografi zaviedli aj pojem Ďaleký východ, ale tam orientácia nie je zložitá. To je oblasť, kde na východe
končí Ázia, my si ju najčastejšie dávame do súvislosti s
Japonskom, obomi kórejskými štátmi, či s ruskými oblasťami,
ktorých brehy omývajú vlny Pacifiku.
So Stredným východom a Blízkym východom to je o niečo zložitejšie, pretože sa historicky užíva aj názov
Predná Ázia, v Indii zasa „našemu“ Strednému (Blízkemu) východu nepovedia v politickom a mediálnom jazyku inak ako Západná India, alebo (to už hovoria umiernenejší indickí patrioti) Západná Ázia.
Tento obrovský región síce v Ázii leží, to je pravda, ale pod názov
Stredný východ sa pre niektorých skrývajú aj arabské krajiny Severnej Afriky,
okrem Egypta – jeho Sinajský polostrov sa rozprestiera aj v Ázii.
Teda Líbya, Tunisko, Alžírsko, Maroko a Mauritánia. Pre tento pás
južného pobrežia, aby to bolo ešte komplikovanejšie, sa odborne
používa označenie Maghrib, ale všeobecne ho pre jeho jazykovú, sociálnu, kultúrnu,
zemepisnú, náboženskú a politickú identitu (všetky tieto
krajiny sú členmi Ligy arabských štátov) priraďujú k Strednému/Blízkemu východu.
Ale ani to v dynamike reálnych alebo potenciálnych konfliktov nie je schopné pojmovo pokryť „východ“, pri ktorom si predstavujeme najmä moslimský východ. Je napodiv, že s týmto pomenovaním sa nikto neodvážil prísť. Niet divu, také označenie by totiž muselo zahŕňať aj Indiu (10% moslimov, čo je 150 miliónov ľudí), Izrael (20% moslimov) a onedlho zrejme aj Francúzsko, možno aj Švédsko a Holandsko. Slovensko a Bielorusko by sa pre svoju chudobu mali problém pod tento názov zmestiť. To už samotné slovanské Rusko má v časovom horizonte vďaka vysokej pôrodnosti domácich moslimov už nádejnejšiu šancu.
Po útoku na USA v septembri 2001, keď reakciou USA boli vojenské zásahy v Afganistane a Iraku, prišli USA s novou definíciou tejto širokej oblasti. Vtedajší americký prezident G. W. Bush obšťastnil svet novým terminusom technicusom politicusom. Vlastne zjednotil neusporiadané názvy pre neprehľadný Stredný/Blízky východ a prišiel s ďalším jazykovým novotvarom. Širší Stredný východ (The Greater Middle East)! Američania nie sú už tradične stúpencami prerozdeľovania sveta na nové štáty, aliancie a makroregióny. Vyžaduje si to totiž rozptýlenie sústredenia na drobnosti a v nich sa priemerný Američan ťažko vyzná. Štyri pätiny bežných amerických občanov podľa rôznych výskumov verejnej mienky napr. nevie, čo je to NATO. Pred niekoľkými rokmi ani jeden z hlavných kandidátov na ministra obrany nebol schopný na kongresovej „grilovačke“ všetkých členov Aliancie ani vymenovať. Zabudol na Luxembursko a uviedol ako člena NATO Lichtenštajnsko. Očividne ho viac ako bezpečnostná politika očarovalo lyžovanie.
Širší stredný východ sa veľmi neujal, bola to sezónna záležitosť. Bushova administratíva do názvu napchala nielen Turecko, Pakistan, Bangladéš, východoafrické Somálsko, Džibutsko a Komory, ale dokonca aj Bhután. Nemecko a Albánsko Bush vtedy ešte nespomenul.
Vo väčšine európskych krajín, ako aj v USA, Kanade alebo v
Austrálii, sa tieto dva termíny používajú ako synonymá. V
európskych politických jazykoch sa striedavo preferuje jeden alebo
druhý názov. Middle East a Near East. A to dokonca v USA, kde to neprekvapuje. Nie je to tak dávno, keď
jeden kandidát na úrad prezidenta v kľúčovej televíznej debate
sledovanej celým národom vyslovoval názov štátu Irán ako
„Iráán“ a druhý ako „Ajréén“. Obaja boli antikomunisti,
ale jeden bol „enticommunist“, ten druhý „entajcommunist“.
Obaja boli ako správni Američania antinacisti, ale neprekvapilo by
ma, keby jeden použil výraz „antinatzi“ a ten druhý
„antinácaj“.
V Európe taký divoký západ nepanuje, jazykové normy sú
záväznejšie. Vo Francúzku sa viac používa označenie Stredný východ (Moyen-Orient), Briti sa tiež striedavo uchyľujú k dublete Middle East a Near East. Európsku španielčinu síce podopiera autorita samotnej madridskej
Real Academia, ale tá nemá dosah na odrody španielčiny v Latinskej Amerike. V španielskom denníku El País sa od rôznych autorov dočítate, že vojna medzi Arabmi a Židmi v
Gaze sa odohráva tu v Oriente Medio, inokedy zasa v Oriente Próximo. Ruština je tradične jazykovo ústretový a tolerantný jazyk, počujete
alebo čítate slová akoБли́жнийВосто́к i Средний Восток. Mimoriadne precízny jazyk – nemčina – neustúpil gramatickému
anarchizmu a prinajmenšom v oficiálnom označení regiónu sa
„sichruje“. Môže to byť Stredný východ, môže to byť Blízky východ, ale oficiálne Nemci oblasť oportunisticky spojili do dlhého názvu
(čo je pre nemčinu typické): Stredný a Blízky východ a Severná Afrika (Naherer und Mittlerer Osten und Nordafrika). Prekvapuje iba to, že to nepíšu dokopy. A je to, nikto nebude
odvrávať!, hovoria pokračovatelia jazykového perfekcionistu
Konráda Dudena.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies