BRATISLAVA - Ešte pred dvomi rokmi bola najväčšou veľmocou na svete zameranou na ťažbu kryptomien Čína. Po zákaze tejto činnosti v krajine došlo k veľkému sťahovaniu ťažiarov do iných legislatívne aj energeticky „priateľskejších“ destinácií. V súčasnosti viac ako tretina svetovej produkcie ťažby kryptomien pripadá na USA (35,4 %), menej ako pätina pochádza z Kazachstanu (18,1 %) a viac ako desatina ťažiarov má svoj domov v Rusku (11 %).
Obchodovanie s kryptomenami sa v uplynulých rokoch stalo vyhľadávanou investičnou príležitosťou, ktorá priťahuje záujem investorov na celom svete. Tento nárast pozornosti viedol k nárastu ťažby bitcoinov, ktoré sú najhodnotnejšou a zároveň najpoužívanejšou kryoptomenou na svetovom trhu s kryptoaktívami.
Rýchla expanzia ťažby bitcoinu má však aj svoje negatíva, ako je napríklad zásadný a najmä nepriaznivý vplyv na životné prostredie, pretože ako sprievodný znak ťažobnej aktivity produkuje kvantá neželaného oxidu uhličitého. Podľa stránky BanklessTimes.com najväčšie hostiteľské krajiny ťažiarov bitcoinu využívajú spolu o 15 % energie viac ako celý africký kontinent dohromady.
Okrem troch krajín – USA, Kazachstanu a Ruska, v ktorých sa vyťaží viac ako polovica svetovej produkcie bitcoinov, sa medzi krajiny s najväčším objemom ťažby tejto kryptomeny radia aj Malajzia, Kanada, Nemecko, Irán, Írsko a Singapur.
Príčinou vysokej spotreby elektrickej energie pri ťažbe bitcionu je najmä proces overovania transakcií v blockchainovej sieti. Takzvaní baníci alebo ťažiari využívajú svoj počítačový hardvér na riešenie komplikovaných matematických hádaniek. Tento postup získavania nových bitcoinov si však vyžaduje vysokú spotrebu elektriny, čo vyvoláva obavy z vplyvu tejto kryptomeny na životné prostredie.
V rokoch 2020 až 2021 ťažba vyprodukovala takmer 90 miliónov ton oxidu uhličitého. Toto číslo je veľmi podobné údaju, ktorý vypovedá o množstve oxidu uhličitého vyprodukovaného pri výrobe energie vznikajúcej pri spaľovaní uhlia.
„Zásadný nárast obchodovania s kryptomenami viedol k ešte intenzívnejšej ťažbe bitcoinu, ktorá stále zostáva nekontrolovaná úradmi aj ekológmi. Vysoká spotreba energie je jasným ukazovateľom toho, koľko sa ťaží a ako je potrebné vyvinutie a uplatnenie predpisov na zníženie negatívnych vplyvov ťažby kryptomien na životné prostredie,“ konštatuje kryptoanalytička Alice Leethamová.
Emisie oxidu uhlíka sú škodlivé pre životné prostredie a tiež pre zdravie ľudí. Väčšina vyprodukovaného oxidu uhličitého prispieva k skleníkovému efektu, čo vedie ku globálnemu otepľovaniu.
Predpovede hovoria, že samotné používanie bitcoinu môže spôsobiť dostatočné množstvo emisií skleníkových plynov, aby posunulo globálne otepľovanie za cieľ Parížskej dohody obmedziť antropogénne otepľovanie pod 2 stupne Celzia.
Ťažba bitcoinu však nepôsobí negatívne len na vzduch, ktorý dýchame, ale aj na vodu, ktorú znečisťuje, a tiež pôdu, pričom na svete bolo zasiahnutých ťažbou takmer dvetisíc kilometrov štvorcových pôdy. Najviac, prirodzene, v USA a Kazachstane, kde pôsobí najviac ťažiarov kryptomien.
V krajinách, kde je ťažba bitcoinu najintenzívnejšia, v súčasnosti neexistujú žiadne zákony zakazujúce tieto aktivity. Naopak, napríklad v Číne ťažbu zakázali, a tým doslova vyhnali ťažiarov z krajiny, ktorí sa pobrali do susedných štátov hľadajúc priateľskejšie legislatívne prostredie a najmä nižšie ceny za elektrickú energiu, ktorá je pre nich najväčšou nákladovou položkou.
Podobný zákaz postihol ťažiarov aj v Kosove. Na začiatku minulého roku tu vypukla energetická kríza, ktorú sprevádzali výpadky v dodávkach elektrickej energie. V krajine bol dokonca vyhlásený výnimočný stav. Miestna vláda preto okrem iného úplne zakázala akúkoľvek energeticky náročnú ťažbu kryptomien.
O ekologizáciu ťažby kryptomien sa usilujú nielen kryjiny, ktorým prekáža jej škodlivosť, ale aj niektoré z kryptomien. Takouto zmenou pred viac ako rokom prešlo číslo dva na trhu – ethereum. Pôvodný koncept proof-of-work zamenilo za ekologickejší proof-of-stake. Dosiahlo tak väčšiu bezpečnosť transakcií, znížilo spotrebu energií pri ťažbe a malo tiež znížiť infláciu svojej hodnoty.
Hovorilo sa dokonca o tom, že po tejto zmene sa ethereum stane jednotkou na kryptomenovom trhu. Výsledok je však prozaický. Energetická náročnosť ťažby tejto kryptomeny sa síce znížila, no jej pozícia na trhu sa prakticky nezmenila. Jej hodnota rastie a padá spolu s tým, ako sa nahor alebo nadol hýbe konkurenčný bitcoin.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies