Západ myslí na zadné kolesá a durí Izrael k „mieru“. Izraelský premiér Netanjahu to včera videl inak

Problém vojny a mieru

Hlboké rozmýšľania na túto tému už dlhodobo rozdeľuje géniov svetovej literatúry a politiky. Taký J. A. Komenský nebol stúpencom mieru, pudil švédskych politikov, aby pokračovali vo vojne proti habsburským katolíkom a vrátil „pravú vieru“ Čechým, Morave a jemu milovaným Uhrám. Tvrdil to aspoň marxisticko-leninský akademik Otakar Chlup, ktorý získal v prístupnom jazyku monopol na jeho inak po latinsky písané spisy). Ľavičiari, pacifisti a senzibili by povedali, že Komenský bol vlastne raný buržoázny vojnový štváč.


Inak sa na to pozeral taký Tolstoj (Lev Nikolajevič), to už bol výslovný vojnový šovinista a čítať jeho „Vojnu a mier“ v údajnej ruštine (on si tento zdanlivo slovanský jazyk mýlil s francúzštinou, angličtinou, nemčinou a možno aj tatárčinou) si vyžaduje trpezlivosť a veľmi hrubé slovníky. Zlatý Dostojevskij, to bol ozajstný jazykovo vyspelý Rus, lenže ten sa venoval psychológii človeka, nie vojne. Keď ste ešte v stredoškolských rokoch čítali v ruštine jeho „Zločin a trest“ tak ste si až neskôr uvedomili, že ste už 24 hodín zabudli navštíviť nielen vyučovania, ale aj záchod. Nebol na to čas.

Palestínčania kráčajú po zničenej ulici v pásme Gazy.

Zdroj: UN / WHO

V konflikte medzi Iránom a Izraelom, ako inak, ide o vymedzenie pojmu „vojna a mier“

Prečo včera Netanjahu napadol západoeurópskych spojencov? Išlo práve a len o definíciu vojny a mieru, chápanie obrany, prevencie proti agresii a v prípade Izraela o zachovanie existencie Židov v ich tradičnej vlasti. Mimochodom, štatisticky zachytená väčšina svetového „židovstva“ dnes žije v Izraeli. Problémom pre židovských, arabských, kresťanských a iných obyvateľov tohto trpasličieho štátu (len územný odvar necelej polovice rozlohy Slovenskej republiky a to ešte vrátane anektovaných Golanských výšin) je otázka vojny a mieru.

Je to ako v amerických kovbojkách s Johnom Wayneom ako protagonistom. Hrdina a víťaz vždy ťahá „kolt“ ako ten druhý a svižnejší. Tasiť ako ako druhý je vecou cti. Lenže je to iba americká legenda divokého Západu, ktorá prekrútila realitu. Kto vytiahol revolver ako prvý, mal väčšiu šancu na prežitie.

Židia ťahali „kolt“ spravidla až potom, keď „tasil“ ten prvý. Ale doplácali na to. Nepoučili sa, aj dnes ťahajú stále za kratší koniec vedomí si toho, že proti nim stojí celý svet. Nemôžu si za to sami?, pýtame sa my oportunisti. Keby neboli tvrdohlaví, tak sú z nich už dávno dobrí kresťania, moslimovia a možno aj hotentoti. Aj Slováci a Maďari boli kedysi pohanmi, ale uvažovali pragmaticky a „prispôsobili sa okolnostiam“. Opustili vieru svojich predkov, inak by neboli prežili. Ale Židia sú tuhý oriešok. Podľa Starého zákona si ich Boh vybral za vyvolený národ práve preto, že sú zanovití a svoje názory nebudú meniť podľa počasia a cudzích vládcov, aj keď sa niekedy tvária, že áno. Ak sa poddá Židovstvo a ním reprezentovaný národ, zmiznú z mapy sveta.


Alebo veríte, že izraelskí Židia veria v mier s palestínskymi Arabmi? Izrael sa buď ubráni alebo skončí v marxisticko-leninskej „žumpe dejín“. Ale súčasné boje proti Iránu a ich sunnitským spojencom v pásme Gazy ukazujú, že sa do tejto žumpy, v ktorej v svetových dejinách skončila väčšina etník a náboženských spoločenstiev, Izrael nijako neponáhľa.