Už v hodinách dejepisu na základných školách sme sa od domnelých odborníkov na minulosť – dejepisárov – dozvedali, že existuje aj istá veda zvaná história. Po strednej škole ju študovali skôr beznádejne dezorientovaní jedinci, ktorí si ojedinele možno mysleli, že obrátia dejiny sveta, keď nájdu niečo nové. Možno kto ako prvý zakladal miestne JRD. Lenže vo svete nebolo čo objavovať, všetko už bolo zaškatuľkované a dejiny, najmä tie takzvane moderné a nimi zaručené historické pravdy sa menili od jedného zjazdu komunistickej strany k ďalšiemu zjazdu. Islamské štáty sa rodili ako na bežiacom páse a veľmi sa nespomínali, boli to viacmenej bratské krajiny rozvojového sveta, kde vďaka našej pomoci preváži o chvíľu pokrok (marxizmus-leninizmus). Ale iste, opatrnosť bola na mieste.
Korán (zjavené slovo božie) nemá na rozdiel od Biblie menovitých autorov. Tým jediným je Alláh (moslimský výraz pre pánaboha). Prorok Muhammad priniesol ako ďalší novojudaista (nedlho po neodujaistických smeroch ako kresťanstve a neskôr po humornom marxizme-leninizme) ľudstvu novú zvesť, ktorá sa od Biblie odlišovala iba tým, že „zabetónovala“ názov „stvoriteľ". Biblia – a to hneď jej prvá kniha v úplne samotnom úvode – hovorí o stvorení sveta („Boh stvoril nebesia a zem“, Genesis 1/1), Korán to však má zložitejšie.
Korán nemá časovú súslednosť, jeho text je zbierkou recitovaných a po generácie tradovaných básní, ktorý Alláh diktoval svojmu Prorokovi. A neexistuje preto možnosť, že by sa Bohom vyvolený a mravne žijúci muž fungujúci v mnohoženstve mýlil. Veríme mu slovo od slova. Kresťania nežili inak, ibaže mohli mať dokument len na jednu ženu, deti s nimi splodené boli „mimopapierové“, boli to ľavobočkovia, bez požehnania Cirkvi, a preto úradne bezprávne.
Objavenie DNA znamenalo pre ženy katastrofu, papier sem, papier tam, jednoducho už to ženy nemajú také jednoduché ako v časoch, keď sa z vojny dostávali domov ich zákonní partneri akože na dovolenky. V islame to je iné, tam vám dovoľujú manželky (to prosím neurčuje len tak nejaký docentík alebo prechodný politický figurant, ale Boh). Lenže skúsite mu oponovať! To už ste kacír a „to je na hák“. Kresťanstvo si toto obdobia užilo až dosť, zatiaľ ho má zrejme za sebou, pretože po ňom okrem cirkevných stavieb v Európe až tak veľa neostalo.
Do nám najprístupnejších jazykov (nejaké tie angličtiny, nemčiny, francúzštiny, esperantá a podobný lingvistický pleveľ...) Korán prekladali už radi „orientalisti“, ktorí sa naučili písať a čítať sprava doľava. Mária Terézia tento smer sledovania písma pri svojich školských reformách v polovici 18. storočia ešte nezaviedla, až tak dopredu nemyslela.
V slovenčine máme okrem iného bezcenný preklad Koránu z arabčiny z roku 2001 (narazil som aj na iný vydaný z pera/klávesnice jedného na Slovensku žijúceho libanonského kolegu), lenže Korán nie je chronologicky usporiadaný. Postupuje od najkratších súr (kresťanský teológ by povedal kapitol) a neviete, ktorý Alláhov výrok zaznamenaný Prorokom vznikol napr. v mekkánskom alebo v medínskom období. Najkvalitnejší prístup ku Koránu v miestnych podmienkach nájdete v českom arabistovi (už nežijúcom) Ivanovi Hrbekovi, ktorý už v roku 1972 vydal a z arabského originálu Al Qur´án preložil do češtiny preklad Koránu. Podujal sa aj na pokus o časové zaradenie vzniku jednotlivých súr a dodal tiež neoceniteľný aparát vysvetliviek. Hrbek je inak jedným z mála intelektuálov, ktorí konvertovali na islam. Neviem, či to dostal ako stranícku úlohu. Ale ten preklad je skvelý.
Postavenie ženy v islame je zložitým výsledkom interpretácie náboženských textov a celkových kultúrnych podmienok v islamských krajinách či komunitách. Líšia sa ako jednotlivé výklady najsvätejšieho kánonu učencami a školami, takže výsledný produkt v jednotlivých krajinách, ktoré môžu byť okrem islamu ovplyvnené aj miestnymi tradíciami v týchto štátoch, je iný. Údajne sa ženám žije najhoršie (pozor, z európskeho hľadiska!) v moslimských krajinách ako Egypt, Irán, Saudská Arábia, Pakistan. Možno som nejakú krajinu opomenul, ale také ´superpráva´ voči mužom ako majú napr. v USA ženy, inde na svete nenájdete. To sa ani nemusíte pozerať na americké detektívne seriály.
V rôznych súrach Koránu sa píše o rovnom postavení muža a ženy pred Alláhom. Oba sú jeho stvorenia (súra 4, verš 1) a platia pre nich rovnaké náboženské predpisy. Ale Korán nespísali ľudia (tým sa líšia od evanjelií) zjavoval ich slovo od slova Prorokovi Alláh a tie slová nemôže žiadny islamský teológ prekrútiť, inak si koleduje o lynč.
Štvrtá súra Koránu nesie názov Ženy pojednáva okrem iného o majetkových otázkach: práve ženy na veno, dedičstvo, na vlastníctvo majetku nezávisle na mužských členoch rodiny a podobne. Ale Korán je Korán a my tu v Európe budeme s nimi ako so spoluobčanmi žiť. A budeme rešpektovať ich Slovo božie v súre 2:242 pred súdmi, potom musíme prijať večnú pravdu“: „Ak nebudú dvaja muži, nech je jeden až dve ženy, ktoré sú vhodné za svedkov“.
Ale to predsa vôbec neznamená, že žena je iba polovica muža a menej rovnoprávna. Ak si to myslíte, rúhate sa a dostanete po „pysku“ (v lepšom prípade). V západoeurópskych, moslimami obývaných „no-go-zones“ to už je relatívne bežné. Korán tiež poteší slovenských mužov. Keď žena neposlúcha, tak ju môžete „zbiť“. Moderní islamskí učenci tvrdia, že preklad zo starovekej arabčiny je zložitý, a znamená, že neposlušnú ženu máte len „ľahko ťapnúť“. Ale aj takýto účelový preklad by mnohého slotovsky motivovaného slovenského muža povzbudil.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies