Na Slovensku sa zatiaľ nevedie boj o interpretáciu konfliktov medzi Arabmi a Židmi na Strednom východe, súboj o pozornosť verejnosti „vyhrala“ Ukrajina

Slováci nariekajú a plačú

Sympatický slovenský herec je iba vzorka spoločenského pohybu v demokratickom svete. Iba hovorí, že na „Slovensku nie je až tak zle“ a to svet možno pozná nielen z letovísk all inclusive. Áno odtade všetko vyzerá dobre. Keďže nás ale na tomto svete žije osem miliárd (to ako ľudí, ostatných živočíchov nerátam), vo vnútre navštevovaných krajín niekde v Afrike alebo Ázii, ak vás do týchto regiónov pustia, uvidíte iba beznádejnú biedu a utrpenie, s ktorým nemáme na Slovensku bežnú skúsenosť. Poznáme iba zopár tisíc alebo desaťtisíc bezdomovcov, ale takých stretnete aj v rozprávkovej Amerike.

Treba ale pripomenúť, že svet sa rýchlo mení a hromadia sa pudy pomsty voči tým, ktorí to nedosiahli kvalitou života tak vysoko, ako tí lepšie živení a obliekaní. A tých menej úspešných to vedie k najnižším inštinktom – tu oprávnenej, tu vykonštruovanej odvete formou rebélií, povstaní, revolúcií (sme „utláčaní“, „zanedbávaní“, všetci sa proti nám „sprisahali“ len preto, že sme malí, bezvýznamní a blbí!), v lepšom a nutnom prípade k permanentným a nepopulárnym reformám.

Náreky a realita

To, že ľudia si vo voľbách volia svojich zástupcov nepovinne a nezávisle (dnes sa chodí do hlasovacej kabínky povinne a na výber máte kopy kandidátov od nenávistných idiotov, cez revolucionárov, psychopatov až po čestných a kompetentných ľudí). „máte vládu, akú ste chceli“.

Slovensko (menej už Česko) je ušetrené od ostrých diskusií o arabsko-izraelskom konflikte len preto, že sa tu moslimským prisťahovalcom nežije tak dobre, ako v klasicky kapitalistickej Európe. Slovensko je tuším jediná krajina EÚ, v ktorej nepovolili stavbu mešity. Trochu tento svätostánok (bez minaretov) zastupujú kúpele v Piešťanoch. Ak si ruskí intelektuáli ešte v 19. storočí kládli otázku „kedy bude na Rusi dobre“ a dnes si mnohí z nich zamieňajú Rusko s Ukrajinou a čakajú na zmenu. Židia sa už pomaly „minuli“ na sklade, takže banderovci sa stali dobrou náhradou. Slovensko si naopak môže pokladať otázku, „kedy bude na „Slovači“ konečne horšie?“.

ilustračná foto - židovská komunita

Zdroj: SME / Wikimedia Commons

Ale „potenciálne“ môže byť horšie

Skúsme si situáciu na Slovensku porovnať s krajinou, ktorej jazyk tu zopár ľudí ešte ovláda, keďže angličtina sa v strednej Európe aj inde vo svete rúti ako parný valec. Mám na mysli Francúzsko. Graffiti na židovských domoch varujú majiteľov, aby "okamžite utiekli", ak chcú prežiť. V poštových schránkach židovských domov sa objavujú anonymné listy s ostrými nábojmi. Zákony, ktoré majú trestať antisemitské hrozby, sa teraz používajú na trestanie tých, ktorí vyhrážky odsudzujú.

Nové vydanie učebnice dejepisu pre ôsmu triedu verejných škôl uvádza, že vo Francúzsku je zakázané kritizovať islam. Tí francúzski Židia, ktorí môžu opustiť krajinu, odchádzajú. Väčšina odchodov prebieha narýchlo; mnoho židovských rodín predáva svoje domovy výrazne pod trhovú cenu. Židovské oblasti, ktoré kedysi prosperovali, sú teraz na pokraji zániku.

Islamský antisemitizmus vo Francúzsku vedie smerom k etnickým čistkám. Slovo "Žid" sa objavuje na židovských obchodoch a reštauráciách.


Hoci židia dnes predstavujú menej ako 1% francúzskeho obyvateľstva, väčšina rasistických činov spáchaných vo Francúzsku za posledné dva mesiace (po 7.októbri 2023) bola „namierená proti Židom," uviedla najnovšia správa ktorú francúzskej vláde predložila Organizácia pre ochranu židovskej komunity.


Rastúce percento Francúzov hovorí, že Židov vo Francúzsku je "príliš veľa" (inak, tvoria asi 1% populácie Francúzska) že sú "príliš viditeľní". Mimochodom, v Nemecku pred druhou svetovou vojnou činil počet Židov 0,76 percent z celkovej populácie.


Takže Slovensko je vlastne šťastná krajina. „Židov“ tu podľa posledného sčítania ľudu v roku 2020 žilo okolo 3. 000, zväčša seniorov, takže na konci roku 2023 ich je o dosť menej. Národ musí teraz hľadať iných vinníkov svojej neschopnosti.