BRATISLAVA - Ľudia na Slovensku sa na rok 2024 pozerajú optimistickejšie ako sa pozerali na rok 2023. Približne 41 % respondentov kontinuálneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko? očakáva, že rok 2024 bude pre nich osobne lepším rokom ako bol rok 2023. Oproti minulému roku tiež v ľuďoch viac prevládajú pozitívne emócie v spojení s novým rokom.
Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku už od roku 2020. Prieskumy iniciuje prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV, v. v. i. a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Od marca 2020 bolo zrealizovaných osemnásť rozsiahlych zisťovaní a štyri špeciálne. Aktuálna špeciálna vlna výskumu prebehla na prelome rokov 2023 a 2024 a skúmala očakávania spojené s novým rokom 2024.
Na otázku „Myslíte si, že rok 2024 bude pre vás osobne lepší alebo horší ako bol rok 2023?“ odpovedalo 40,9 % respondentov, že rok 2024 bude pre nich lepší alebo skôr lepší. Horší alebo skôr horší rok očakáva spolu 19,7 % respondentov. To je výrazne menej ako pred rokom, keď až 35 % respondentov očakávalo, že rok 2023 bude horší ako rok 2022.
O niečo skeptickejší sú respondenti smerom ku Slovensku. Hoci aj v tomto prípade nastal posun smerom k optimistickejším očakávaniam, stále je viac ľudí, ktorí očakávajú že nový rok bude pre Slovensko horší, ako je tých, ktorí očakávajú zlepšenie.
Na rok 2024 sa tiež ľudia pozerajú s pozitívnejšími emóciami ako tomu bolo pred rokom. Až 40,1 % respondentov si spája nový rok s nádejou. Dobrou správou je, že oproti minulému roku o niečo poklesli všetky negatívne emócie. Napríklad so stresom si spája budúci rok o 4,5 % menej ľudí a s hnevom o 3,5 %.
Na otázku „Čo myslíte, uberá sa slovenská spoločnosť správnym alebo nesprávnym smerom?“
odpovedalo na prelome rokov 30,7 % respondentov, že sa spoločnosť uberá úplne alebo skôr
správnym smerom. Na rovnakú otázku pred voľbami na začiatku septembra odpovedalo, že spoločnosť sa uberá úplne alebo skôr správnym smerom len 19,5 % respondentov a na podobnej úrovni bola spokojnosť so smerovaním spoločnosti aj
v roku 2022.
Dáta prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ zo začiatku septembra 2023 ukazovali, že ľudia,
ktorí plánovali voliť stranu SMER najčastejšie očakávali, že
nová vláda bude lepšia. V tomto kontexte nie je prekvapujúce, že
tri mesiace po voľbách sú ľudia, ktorí v parlamentných voľbách
volili SMER-SD najviac spokojní so smerovaním krajiny – podľa
59,9 % z nich sa spoločnosť uberá úplne alebo skôr správnym smerom. To je výrazný posun oproti deklarovaným postojom voličov SMERu na začiatku
septembra 2023, keď len 15,8 % z nich videlo naše smerovanie
pozitívne. Kým v septembrovom prieskume neexistovali prívrženci politickej strany,
ktorí by naše smerovanie hodnotili viac pozitívne ako negatívne
(aj u naj-optimistickejších voličov OĽaNO prevažovali s 54,7 %
negatívne odpovede) aktuálne medzi voličmi vládnych strán SMER a
SNS prevažujú tí, ktorí sú so smerovaním krajiny
spokojní.
Zaujímavé sú v kontexte spokojnosti voličov
SMERu a SNS odpovede voličov druhej najsilnejšej koaličnej strany HLAS-SD. Medzi nimi mierne prevažujú hlasy, ktoré smerovanie našej spoločnosti hodnotia
negatívne (45,6 %).
Naopak, voliči súčasnej opozície sú so smerovaním slovenskej spoločnosti značne
nespokojní. Najvýraznejšie voliči PS. Z nich je nespokojných
až 87,4 %.
„Na prelome rokov 2023 a 2024 majú ľudia pre seba osobne výrazne
optimistickejšie očakávania ako mali pred rokom. Je pravdepodobné,
že za optimizmom je aj pokles obáv zo zdražovania a celková
stabilizácia situácie s cenami energií. Hoci aj očakávanie
spojené s rokom 2024 pre Slovensko ako krajinu sú o niečo
optimistickejšie ako pred rokom, v tomto prípade stále prevažujú
pesimistické očakávania. Smerovanie slovenskej spoločnosti
hodnotia po voľbách jasne optimisticky len voliči SMERu a SNS. Naopak, hodnotenie voličov druhej najsilnejšej koaličnej strany
HLAS sa viac podobá priemeru populácie, kde stále výrazne
prevažuje názor, že naša spoločnosť sa neuberá správnym
smerom.“ komentuje výsledky výskumu Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV, v.
v. i.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies