Nie každá rada je nad zlato, to vám veru poviem. Takto, aby sme v tom mali jasno, človek občas radu potrebuje, nik z nás predsa nie je dokonalý a občas sme si neistí, čo a ako, blúdime, potkýname sa a sme zúfalí a vtedy sa nám ozaj hodí nejaká rozumnosť zabalená v slovách. Nuž ale nie všetko, čo nám ktosi poradí, je dobré a niektoré rady, dosť rozšírené a citované, by sme radšej mohli skúsiť, čo ja viem, odignorovať.
Počúvaj svoje srdce
Veľa piesní o tom spieva, a ak sa nemýlim, aj knihy v sebe neraz skrývajú názvy, ktoré nás nabádajú, nech len počúvame to svoje srdce. Že ono nás povedie, nesklame, že jedine na neho sa môžeme spoľahnúť. Že ono najlepšie tuší...
Niežeby som chcela braťkomusi ilúzie, ale to ani nemusím. Stačí sa pozrieť, aký názor má Biblia, napríklad prorok Jeremiáš to napísal viac než jasne. Alebo nie tak ani on, ale skôr Boh to prostredníctvom proroka vyjadril takto:
„Srdce je klamlivé nado všetko a rozjatrené, kto sa v ňom vyzná?“
Zdá sa, že to tak bždy bývalo, že srdce ani zďaleka nebolo pravdivé. Keď len uvážime, že raz sa cítime tak a potom tak, že ráno sa smejeme, poobede plačeme, podvečer sme zmätení a večer znepokojení, čím by sa srdce potom riadilo?
Nie, srdce je veľký klamár, ktorý si vymýšľa, túži a túži, umára sa a naťahuje zvlášť po veciach, o ktorých vopred vie, že ich mať nebude. Pre človeka, ktorý už čo-to okúsil s Bohom, je zdrojom istoty Biblia, lebo tie zrnká múdrosti sú stále aktuálne. A navyše ešte máme k dispozícii, vďakabohu, aj rozum, on nám tiež prezradí viac ako dosť. Možno by sme ho mali počúvať viac než doteraz, čo poviete?
Vesmír to tak akosi zariadi
Pamätám si, že raz som bola pozvaná na besedu ako spisovateľka. Rečnila som a počúvali ma deviataci na základnej škole, boli zvedaví, milí. Otázky len tak lietali, až sa ma napokon moderátorka spýtala niečo zásadné.
„Myslíte si, že ak si tieto deti budú niečo veľmi želať, splní sa im to?“
Neviem, či bolo jej cieľom počuť práve to, čo som odpovedala, ale rozhodla som sa byť úprimná.
„Nie, to si nemyslím.“
Rozviedla som to na drobné, že hoci sa opakuje, že ak si niečo želáme, celý vesmír sa spojí, aby nám to splnil, život tak nefunguje. Boh nás učí, aby sme aj my priložili ruku k dielu.
Veď nám dal ruky, aby sme pracovali, nohy, aby sme kráčali, ústa, aby sme hovorili, myseľ, aby sme zvažovali, ba aj to srdce, aby sme cítili. Keď si splníme svoj diel roboty, potom áno, Boh sa usmeje a niečo sa stane. Jednoznačne však nepožehnáva lenivosť ani len také snívanie na gauči so zatvorenými očami. Želajme si, ale aj tvorme, je to dar.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies