Hnev môže byť zdravý, ak je primeraný, adekvátny, konštruktívny a vyjadrený asertívne. Hnev nám môže pomôcť brániť sa pred hrozbami, vyjadriť nesúhlas alebo nespokojnosť, mobilizovať sa k riešeniu problémov, posilniť našu sebaúctu, sebavedomie, sebarealizáciu, alebo dokonca zmenu k lepšiemu.
Hnev je jednou z najzákladnejších ľudských emócií, ktorá má svoj význam a funkciu. Hnev nám pomáha brániť sa pred hrozbami, vyjadriť nesúhlas alebo nespokojnosť, mobilizovať sa k riešeniu problémov alebo posilniť našu sebaúctu.
Hnev je teda normálna a zdravá reakcia, ktorá nám umožňuje prispôsobovať sa rôznym situáciám a zvládať stres.
Avšak nie vždy je hnev konštruktívny a prospešný. Niekedy sa môže stať, že hnev prevýši našu schopnosť ovládať ho a premení sa na agresiu, násilie, nenávisť alebo pomstu. Takýto hnev je toxický, pretože nám ubližuje nielen psychicky, ale aj fyzicky.
Toxický hnev nám bráni v budovaní zdravých vzťahov, spôsobuje konflikty, izoláciu, depresiu, úzkosť, choroby srdca, vysoký krvný tlak, poruchy spánku, závislosť a dokonca aj predčasnú smrť.
Ako sa teda vyhnúť toxickému hnevu a naučiť sa ho zvládať? Existuje niekoľko spôsobov, ako to dosiahnuť:
Poznať svoje spúšťače. Je dôležité vedieť, čo nás rozčuľuje, aké sú naše potreby, hodnoty, očakávania a ciele. Tým si uvedomíme, čo je pre nás dôležité a čo nás ohrozuje. Tiež si uvedomíme, aké sú naše slabé miesta, ktoré nás robia zraniteľnými a citlivými na určité podnety. Tým si môžeme predísť zbytočnému hnevu alebo ho aspoň zmierniť.
Rozpoznať svoje pocity. Hnev je často maskou pre iné emócie, ktoré sa nám ťažšie vyjadrujú, ako napríklad smútok, strach, hanba, vina, sklamanie, zranenie, frustrácia, osamelosť, závisť alebo žiarlivosť. Ak sa naučíme identifikovať a pomenovať svoje skutočné pocity, môžeme sa s nimi lepšie vyrovnať a vyjadriť ich adekvátne. Tým sa zbavíme potreby skrývať sa za hnev a vyvolávať konflikty.
Naučiť sa relaxovať. Keď sme nahnevaní, naše telo je v stave napätia a pripravenosti na boj alebo útek. To je zaťažujúce pre náš organizmus a zhoršuje naše zdravie. Preto je potrebné naučiť sa uvoľňovať a znižovať stres. Môžeme to robiť rôznymi spôsobmi, napríklad dýchaním, meditáciou, cvičením, hudbou, umením, humorom, masážou, prírodou, zvieratami, hobby, spánkom alebo kontaktom s blízkymi ľuďmi.
Nájsť alternatívy. Keď sme nahnevaní, máme tendenciu reagovať impulzívne a neuvážene. To môže mať nežiaduce následky, ktoré nám potom ľutujeme. Preto je dobré zastaviť sa a premýšľať, aké sú naše možnosti a aké sú ich dôsledky. Môžeme sa rozhodnúť ignorovať situáciu, ak nie je dôležitá, alebo ju riešiť asertívne, teda rešpektovať seba aj druhých. Môžeme sa tiež rozhodnúť vyhľadať pomoc, ak sa cítime preťažení alebo ohrození.
Smútok a hnev sú dve silné emócie, ktoré nás sprevádzajú v živote. Obidve majú svoje opodstatnenie a význam, no obidve môžu mať aj negatívny vplyv na naše zdravie a vzťahy, ak ich nezvládame správne. Je teda lepšie byť smutný než nahnevaný?
Podľa tradičnej čínskej medicíny sa smútok hromadí v pľúcach, kde môže spôsobiť problémy s dýchaním, kašeľ, astmu, bolesť na hrudi, chudnutie alebo depresiu1. Hnev sa zasa usádza v pečeni, kde môže zapríčiniť podráždenosť, bolesť hlavy, únavu, akné, svrbenie pokožky, agresiu, násilie, nenávisť alebo pomstu.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že smútok je menej škodlivý než hnev, pretože je pasívnejší a menej konfliktný. Smutný človek sa zvyčajne izoluje, pláče, smúti, ale neubližuje iným. Nahnevaný človek sa zvyčajne vyjadruje agresívne, kričí, nadáva, bije, alebo sa mstí. Takýto človek ubližuje nielen sebe, ale aj svojmu okoliu.
Avšak smútok nie je vždy lepší než hnev. Smútok môže byť aj nezdravý, ak je príliš dlhý, intenzívny, potlačovaný alebo nevyjadrený. Smutný človek sa môže odrezať od života, stratíť záujem, nádej, radosť, motiváciu, sebaúctu, sebadôveru, alebo dokonca zmysel života. Smutný človek sa môže stať apatickým, letargickým, rezignovaným, závislým, alebo dokonca sebapoškodzujúcim. Smutný človek sa môže stať obeťou, ktorá sa nevie brániť, nevie si vymedziť hranice, vyžiadať rešpekt, splniť svoje sny, nevie si nájsť šťastie.
Hnev na druhej strane môže byť aj zdravý, ak je primeraný, adekvátny, konštruktívny a vyjadrený asertívne. Hnev nám môže pomôcť brániť sa pred hrozbami, vyjadriť nesúhlas alebo nespokojnosť, mobilizovať sa k riešeniu problémov, posilniť našu sebaúctu, sebavedomie, sebarealizáciu, alebo dokonca zmenu k lepšiemu. Hnev nám môže pomôcť byť aktívni, tvoriví, odvážni, sebavedomí, nezávislí, šťastní.
Samozrejme, nie je to tak jednoduché, že by sme mali byť vždy nahnevaní a nikdy smutní. Emócie sú zložité a premenlivé, a nie vždy sa dajú jednoznačne klasifikovať. Niekedy sa môžeme cítiť smutní a nahnevaní zároveň, alebo sa môžeme striedať medzi nimi. Niekedy sa môže stať, že hnev je maskou pre smútok, alebo naopak. Niekedy sa môže stať, že hnev je oprávnený a smútok je neopodstatnený, alebo naopak.
Dôležité je vedieť, čo cítime, prečo to cítime, ako to cítime, a ako s tým naložiť. Dôležité je vedieť, kedy je lepšie byť smutný, a kedy je lepšie byť nahnevaný. Dôležité je vedieť, kedy je lepšie plakať, a kedy je lepšie kričať. Dôležité je vedieť, kedy je lepšie sa uvoľniť, a kedy je lepšie sa zmobilizovať. Dôležité je vedieť, kedy je lepšie sa vzdať, a kedy je lepšie bojovať.
Najdôležitejšie je však vedieť, že ani smútok, ani hnev nie sú našou konečnou destináciou. Sú len našimi sprievodcami, ktorí nám ukazujú, čo je pre nás dôležité, čo nás ohrozuje, čo nás bolí, čo nás motivuje, čo nás mení. Našou konečnou destináciou je láska, ktorá nás spája, uzdravuje, napĺňa, šťastní. Láska, ktorá je silnejšia ako smútok aj hnev. Láska, ktorá je zmyslom života.
Hnev je súčasťou nášho života, ktorú nemôžeme úplne eliminovať. Môžeme sa však naučiť ho zvládať tak, aby nám slúžil, a nie škodil. Tým si zlepšíme nielen svoju kvalitu života, ale aj svoje vzťahy s ostatnými.
Zdroje:
https://psychoblog.sk/ako-sa-vysporiadat-s-hnevom/
https://zvedomenie.sk/blog/2023/03/28/psychosomatika-kde-boli-smutok-hnev-a-kde-vina/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies