Modlitba je jednoduchá, a pritom je v nej akési tajomstvo, dosiaľ neobjavené. Keby sme skutočne odomkli jej silu, asi by sme sa modlili inak, častejšie aj hlbšie, s väčším oduševnením, a nielen tak, ako keby sme sa chceli zbaviť povinnosti navyše. Niekedy stačí jedno slovo, niekedy jedna veta vyslovená úprimne a niečo sa stane, Boh natiahne ruku z neba a pomení okolnosti. Alebo aspoň naše mysle.
Niekedy nás veľa naučí aj modlitba niekoho iného, dokonca sa môže stať, že otrasie naším svetom. Neviete, ako to myslím? Prečítajte si napríklad toto a pevne verím, že pochopíte a viac nezapochybujete.
Menej a viac
Americký metodistický kazateľ Craig Groeschel začal v roku 2024 svojim veriacim kázať o zvykoch zdravého srdca, pričom ako druhý bod si zvolil jednoduchosť. Vraj si zhromažďujeme príliš veľa na zemi a málo sa zameriavame na večnosť, čo potom, prirodzene, vedie k tomu, že sme nespokojní. Čím viac sa nám podarí získať, tým nám srdce tlčie rýchlejšie pri myšlienke na ďalšiu požiadavku. Vo svojej kázni odporúčal, aby sme sa modlili takto:
„Pane, daj mi menej toho, na čom nezáleží a viac toho, na čom záleží.“
Áno, môže z toho vzísť zmätok, lebo spôsob, ako prežívame deň za dňom, nás oslepuje až tak, že nemáme celkom jasno v tom, na čom záleží. Uviedol preto príklad, ktorý sme už iste počuli snáď stokrát, a predsa si to musíme pripomínať, aby sme nezabudli. Ak niekomu stanovia diagnózu s tým, že mu podľa lekára nezostáva veľa času, nanajvýš tak zopár mesiacov, zrak sa prečistí, a to ihneď. Zrazu nie je potrebných toľko topánok, zrazu nie je podstatné, či máme desať a či tridsať tričiek.
„Možno nám nikto nepovedal, že zomierame, ale každý z nás má len určitý počet dní,“ pripomenul odvekú pravdu, že všetci sme pominuteľní a naše telá, čo ako by boli zdravé, jedného dňa zostarnú, stratí sa sila, odletí mladosť, odíde aj sviežosť.
Na smrteľnej posteli bude pramálo dakto premýšľať o hmotných veciach, skôr o zážitkoch a ľuďoch. Skôr o úsmevoch, víťazstvách a prehrách. Skôr o tom, na čom naozaj záleží. O tom, čo sa nedá kúpiť, zabaliť, na čo sa nedá nalepiť cenovka.
„Pane, daj mi menej toho, na čom nezáleží a viac toho, na čom záleží.“
Groeschel tiež urobil jednu odvážnu vec, a síce povzbudil každého, aby nahlas povedal, že má dosť. A že Boh je naše dosť, lebo v Ňom je skutočne naplnená potreba srdca, tela aj duše. Možno sa skúsme zahľadieť na veci okolo seba, možno viac pri prežúvaní premýšľajme o jedle, možno si viac vychutnávajme kvapky vody, keď nám budú stekať dolu hrdlom a potom nebude také ťažké stotožniť sa s myšlienkou, že máme dosť. Viac ako dosť.
Zdroj:
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies