Metro v Bratislave sa začalo dvakrát stavať, ale vždy bola výstavba po krátkej dobe prerušená, resp. ukončená. Pôvodný projekt pochádzal z 70. a 80. rokov 20. storočia, keď sa Bratislava rýchlo rozrastala a potrebovala druh dopravy.
Bratislava je jediné hlavné mesto v Európe, ktoré nemá metro. Pritom sa o jeho výstavbe uvažovalo už od 70. rokov minulého storočia a začalo sa s ňou dokonca dvakrát. Prečo sa metro v Bratislave nikdy nedokončilo? Aké boli dôvody jeho zlyhania? A aké sú alternatívy, ktoré sa snažia riešiť dopravné problémy v metropole? V tomto článku sa pokúsime odpovedať na tieto otázky a zrekonštruovať históriu a súčasnosť metra v Bratislave.
Metro v Bratislave sa začalo dvakrát stavať, ale vždy bola výstavba po krátkej dobe prerušená, resp. ukončená. Pôvodný projekt pochádzal z 70. a 80. rokov 20. storočia, keď sa Bratislava rýchlo rozrastala a potrebovala druh dopravy, ktorý by spojil centrum mesta s novými sídliskami.
Podľa vtedajšej komunistickej praxe sa rozhodlo, že vznikne metro sovietskeho typu, druhé v Československu.
Podobne ako v Prahe, kde metro spojilo centrum mesta s jeho najväčším sídliskom, Južným mestom, v Bratislave malo metro prepojiť sídlisko Petržalka a historické jadro mesta, jazdiť tu mali súpravy československej a neskôr východonemeckej výroby.
S výstavbou sa začalo roku 1985; a to smerom od juhu k centru. Na južnom okraji Petržalky malo stáť aj Depo Janíkov Dvor. Projekt zahŕňal tri linky s celkovou dĺžkou 40 km a 36 stanicami. Prvá linka mala viesť z Petržalky cez Starý most, centrum mesta, Trnavské mýto, Vajnory až na letisko. Druhá linka mala spájať Karlovu Ves, Dúbravku, centrum, Ružinov a Podunajské Biskupice. Tretia linka mala prechádzať cez Lamač, Záhorskú Bystricu, Patrónku, centrum, Nivy, Ružinov a Vrakuňu.
Plán vybudovať metro v Bratislave sa však zrútil spolu so socialistickým zriadením. Výstavba bola po zhruba roku zastavená a po páde komunizmu úplne zrušená. Dôvodov bolo viacero: nedostatok financií, zmena politického a spoločenského systému, environmentálne a technické problémy, nízka priorita projektu v porovnaní s inými potrebami mesta.
Dodnes tak po metre zostalo torzo násypu a rozostavané depo. Niektoré tunely boli zasypnuté, iné slúžia ako skladisko alebo úniková cesta.
Po spoločenských zmenách v roku 1989 ožila myšlienka metra aj v 90. rokoch 20. storočia, ale problémy narazili predovšetkým na ekonomickú situáciu vtedajšej Bratislavy a Slovenska. Ako lacnejšie riešenie sa zvolil systém VAL, ktorý je známy z Francúzka.
Ten je ale, rovnako ako metro, tiež kritizovaný, a to predovšetkým za to, že nikde netvorí hlavný ťah MHD a nemá dostatočnú prepravnú kapacitu. S implementáciou tohto systému sa uvažovalo už od roku 1996, roku 1998 sa však objavili spory s dodávateľmi, hlavne v oblasti financovania. Mezitým založená spoločnosť Metro a. s. preto kontrakt na výstavbu podzemky nepodpísala.
O ďalšie dva roky neskôr, roku 2000, zpracovalo mesto Dokumentáciu o nosnom systéme MHD v Bratislave, kde zpracovalo niekoľko variantov; pokračovanie súčasného stavu, zavedenie systému VAL či vybudovanie povrchovej či podzemnej dráhy. Objavili sa však opäť problémy s financovaním a celý projekt tak skončil zase neúspechom.
Po mnohých ďalších projektoch nakoniec nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave bude tvoriť najskôr rýchlodrážna električková linka (posledný z projektov na vybudovanie metra padol roku 2003), trať má byť vedená z južnej Petržalky cez Starý most do centra metropoly a ukončená bude na Šafárikovom námestí.
Prvá etapa výstavby by mala byť dokončená v roku 2024. Rýchlodrážna električka by mala mať väčšiu kapacitu, rýchlosť a pohodlie ako bežná tramvaj a mala by zlepšiť dopravnú situáciu v meste.
Okrem toho sa verejná osobná doprava v Bratislave a okolí spojila do Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji. Do tohto systému sú zapojené električkové, trolejbusové a autobusové linky Dopravného podniku Bratislava, regionálne autobusové linky a vybrané vlakové linky - cestujúci sú v nich prepravovaní podľa spoločných prepravných a tarifných podmienok.
Niektoré z výhod IDS BK pre cestujúcich sú: nadväznosť liniek, sprehľadnenie dopravného systému, jednotné prepravné a tarifné podmienky, jednotný informačný systém, zaručenie kvality poskytovaných dopravných služieb.
Podľa Dopravného podniku Bratislava sa počet cestujúcich v MHD v Bratislave postupne zvyšuje po obmedzeniach spôsobených pandémiou Covid-19. V septembri 2021 odviezli denne zhruba 550-tisíc cestujúcich, čo je približne 85 percent počtu pôvodných cestujúcich z obdobia pred pandémiou.
Metro v Bratislave je príkladom dlhodobého a neúspešného plánovania a realizácie veľkého dopravného projektu, ktorý mal zmeniť tvár mesta a zlepšiť život jeho obyvateľov. Napriek tomu, že sa začalo s jeho výstavbou dvakrát, nikdy sa nedokončilo a po ňom zostali len zvyšky, ktoré musia byť odstránené.
Dôvody zlyhania boli rôzne: politické, ekonomické, technické, environmentálne, priorítne. Namiesto metra sa v súčasnosti snaží mesto riešiť dopravné problémy inými spôsobmi, ako je rýchlodrážna tramvaj alebo integrovaný dopravný systém. Tieto riešenia však nemajú takú kapacitu, rýchlosť a prestíž ako metro. Metro v Bratislave tak zostáva nesplneným snom.
Zdroj:
www.imhd.sk/ba/galeria/109/Metro-rýchlodráha
www.blog.sme.sk/biro/historia/v-bratislave-malo-byt-metro-ake-su-historia-a-sucasnost-tohto-projektu
www.immocap.sk/takto-stavali-bratislavske-metro-popod-dunaj-az-na-trnavske-myto/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies