Pádu monarchie nedokázala zabrániť ani neobmedzená podpora Spojených štátov amerických. Posledná z dynastií 2 500 rokov starej ríše, ktorú založil v polovici šiesteho storočia pred Kristom Kýros II. Veľký z dynastie Achajmenovcov, padla 16. januára 1979.
Islamská revolúcia v Iráne, ktorá zvíťazila pred 40 rokmi, zvrhla autokratický režim šacha Mohammada Rezu Pahlavího a dopomohla k moci šiítskemu duchovenstvu. Šach, ktorý na iránsky trón zasadol v roku 1941, si vyslúžil odpor predovšetkým krutým potláčaním svetskej a náboženskej opozície, ktorej lídrom sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia stal náboženský učiteľ a duchovný vodca Rúholláh Chomejní.
Tŕňom v oku šiítskemu obyvateľstvu bol ale aj šachov dlhodobý príklon k západnému štýlu života, „amerikanizácia“ Iránu, záľuba v plánovaní a velikášskych projektoch, vysoká miera inflácie a rozbujnená korupcia.
Vnútropolitickú krízu ešte viac prehĺbila kolektivizácia poľnohospodárstva v roku 1975 a necitlivé presídľovanie vidieckeho obyvateľstva. Výsledkom bola chudoba a nespokojnosť takmer celého národa. Navyše čoraz viac Iráncov bolo presvedčených, že šachov program modernizácie je namierený proti islamu a iránskym kultúrnym hodnotám.
Priebeh revolúcie
Celospolečenské napätie sa vystupňovalo 8. januára 1978, keď noviny Etteláát označili imáma Chomejního za zahraničného agenta. Článok vyvolal škandál v náboženských kruhoch a reakcia verejnosti prišla okamžite.
Študenti náboženstva v Qome, bývalom Chomejního pôsobisku, ktoré zostávalo verné jeho odkazu, vyšli do ulíc a stretli sa s políciou. Výsledkom bolo niekoľko mŕtvych. Streľba do demonštrantov však vyvolala celonárodnú vlnu odporu.
V lete už prebiehali veľké demonštrácie po celej krajine. Protestujúci požadovali jednak zosadenie autokratického vládcu a silneli aj hlasy po návrate ajatolláha Chomejního z irackého exilu a islamizácii spoločnosti. Pri týchto nepokojoch zahynuli desaťtisíce ľudí.
Šachove pokusy o konsolidáciu pomerov a zmierenie na sklonku jesene prišli neskoro. Chomejní zo svojho nového pôsobiska vo Francúzsku vyzýval na pokračovanie demonštrácií a v auguste dokonca vydal fatvu vyzývajúcu na zvrhnutie šacha.
Pádu monarchie nedokázala zabrániť ani neobmedzená podpora Spojených štátov amerických. Posledná z dynastií 2 500 rokov starej ríše, ktorú založil v polovici šiesteho storočia pred Kristom Kýros II. Veľký z dynastie Achajmenovcov, padla 16. januára 1979.
Vtedy Mohammad Rezá Šach v kokpite svojho Boeingu 707, ktorý sám pilotoval, spolu so svojimi blízkymi po dôkladných prípravách opustil Irán. Definitívne sa šachov režim v Iráne zrútil 11. februára 1979, krátko po triumfálnom návrate ajatolláha Chomejního zo štrnásťročného vyhnanstva v Iraku a vo Francúzsku.
Nastolenie republiky a oficiálny príklon krajiny k islamskej vierouke sprevádzali prejavy násilia a represií ze strany nového režimu. Chomejní sa stal najvyšším duchovným vodcom a zaviedol systém vlády právnikov (velájat-e fakíh), ktorý dával duchovenstvu kontrolu nad všetkými sférami života.
Nová ústava, ktorá bola prijatá v decembri 1979, zaručovala ľudské práva a demokraciu, ale len v súlade s islamským právom. V praxi to znamenalo, že všetky zákony, politické strany, médiá, organizácie a dokonca aj jednotlivci boli podrobení cenzúre a dohľadu duchovných orgánov.
Tí, ktorí sa odvažovali kritizovať režim, čeliť diskriminácii, prenasledovaniu, väzneniu, mučeniu a popravám1. Islamská republika sa tiež zapojila do konfliktov s Irakom, Izraelom, USA a ich spojencami, čo viedlo k izolácii a sankciám zo strany medzinárodného spoločenstva.
Irán sa stal jedným z najväčších podporovateľov militantných skupín v regióne, ako sú Hizballáh, Hamás, Islamský džihád a Hútiovci.
Revolúcia priniesla radikálne zmeny v živote bežných Iráncov, najmä žien. Zatiaľ čo za šachovej éry sa iránske ženy mohli obliekať a správať podľa západných vzorov, po revolúcii boli nútené nosiť hidžáb a podriaďovať sa prísnym morálnym a náboženským pravidlám.
Ženy boli vylúčené z niektorých profesií, obmedzené v prístupe k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, zbavené rovnakých práv v manželstve, rozvode, dedičstve a svedectve. Ženy, ktoré sa postavili proti týmto opatreniam, boli tvrdo potrestané. Napríklad v roku 1983 bolo popravených 9 žien, ktoré sa zúčastnili na protestoch proti zákazu vstupu žien do súdov.
Napriek týmto prekážkam sa iránske ženy nevzdali svojho boja za rovnoprávnosť a slobodu. V priebehu rokov sa im podarilo dosiahnuť niektoré ústupky od režimu, ako napríklad zvýšenie veku na uzavretie manželstva, zavedenie kvót pre ženy v parlamente a možnosť štúdia na univerzitách. Ženy sa tiež aktívne zapájali do občianskej spoločnosti, kultúry, umenia, športu a dokonca aj opozičného hnutia.
V roku 2009 sa stali symbolom zeleného hnutia, ktoré protestovalo proti sporným prezidentským voľbám a požadovalo demokratické reformy. Jednou z najznámejších tvárí tohto hnutia bola Neda Agha-Soltan, ktorá bola zastrelená bezpečnostnými silami počas demonštrácie a jej smrť sa stala virálnym videom na internete.
Iránske ženy predstavujú dnes viac ako polovicu vysokoškolských študentov a získali si uznanie v mnohých oblastiach, ako napríklad literatúra, film, veda, medicína a ľudské práva. Medzi najvýznamnejšie iránske ženy patria napríklad Shirin Ebadi, ktorá získala Nobelovu cenu za mier v roku 2003, Marjane Satrapi, ktorá napísala a nakreslila grafický román Persepolis o svojom detstve počas revolúcie, a Nasrin Sotoudeh, ktorá je poprednou právničkou a aktivistkou za ľudské práva.
Islamská revolúcia v Iráne bola jednou z najdôležitejších udalostí 20. storočia, ktorá ovplyvnila nielen osud iránskeho národa, ale aj celý Blízky východ a svet. Revolúcia priniesla radikálne zmeny v spoločnosti a politike, ktoré sa dotkli najmä žien.
Zatiaľ čo niektoré ženy podporovali revolúciu a jej ciele, iné ju odmietali a trpeli pod jej násilím a represiami. Iránske ženy však nezostali pasívnymi obeťami, ale aktívnymi aktérkami, ktoré sa snažili získať si svoje práva a slobody. Ich boj pokračuje dodnes a je inšpiráciou pre mnohé ďalšie ženy v regióne a vo svete.
Zdroje:
www.amnesty.sk/ai-bahajovia-zadrziavani-iranom-su-vazni-svedomia/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies