Od 7. októbra 2023, teda od útoku Hamasu (resp. Iránu) na Izrael, libanonské teroristické hnutie Hizbolláh synchronizuje svoje akcie s Hamasom a spoločne s ním ostreľuje takmer denne raketami a protitankovými projektilmi severné územie Izraela. Doteraz (do soboty 20. 1. 2024) útoky Hizbolláhu z Libanonu zabili 20 izraelských vojakov a civilistov. Izrael, ktorý momentálne bojuje na južnom fronte v Pásme Gazy, musel nejako reagovať a dal Hizbolláhu desaťdňovú lehotu na zastavenie útokov. Inak začne proti Libanonu ozbrojenú akciu, inými slovami vojnu. Informoval o tom v piatok podrobne americký list Washington Post a píšu o tom všetky izraelské médiá.
Vojenská výpomoc Hizbolláhu Hamasu zahŕňa aj mnohé pokusy infiltrovať sa cez hranicu do Izraela a vypúšťať na jeho územie bezpilotné lietadlá. Len v sobotu išlo o štyri stroje, Izrael všetky zneškodnil. Výsledkom útokov Hizbolláhu, ktoré sa začali po 7. októbri, vláda musela evakuovať hlbšie na juh viac ako 80 000 obyvateľov, z veľkej časti arabských Izraelčanov. Jeruzalem vyhlásil, že žiadny štát by netoleroval takú neudržateľnú situáciu, keď desaťtisíce jeho občanov nemôžu žiť v svojich domovoch a stratia obživu kvôli terorizmu a tí, čo ostali, žijú v neustálom strachu o svoj život.
Teraz židovský štát hovorí, že je pripravený na oveľa ráznejšiu odpoveď než sú letecké protiútoky a delostrelecké odvety smerujúce na odpaľovacie zariadenia a veliteľské stanovištia Hizbolláhu. Do konca januára síce ostáva ešte vyše týždňa, ale Izrael informoval Bidena, že čas sa kráti. Lior Haiat, hovorca izraelského ministerstva zahraničia, zopakoval stanovisko typické pre Jeruzalem: „Ak nebude možné diplomatické riešenie, budeme konať sami.“
„Neviem, kedy začne vojna na severe, ale pravdepodobnosť, že v najbližšej dobe začne, je väčšia ako predtým,“ povedal minulý týždeň svojim vojakom na severnom fronte náčelník generálneho štábu Herzi Halevi. „Ak budeme musieť, dáme sa do toho so všetkou svojou silou“, dodal.
USA, ako hlavný politický a vojenský sponzor Izraela z vývoja situácie šťastné nie sú a robia všetko pre to, aby držali napätie medzi Izraelom a Libanonom na frontovej línii. Hrozba eskalácie do regionálnych rozmerov je vysoká už preto, že svet má teraz problémy s Jemenom v Červenom mori.
Hizbolláh berie postoj Izraela ako neprijateľné ultimátum a vyhrážku. Jeden z libanonských zdrojov americkému listu (Washington Post) povedal, že „všetky odbojové organizácie v oblasti sa pripoja k vojne“. Týka sa to ozbrojených teroristických skupín pod iránskou kontrolou – v Sýrii, v Iraku aj v Jemene. Pásmo Gazy už vojnu začalo.
Podľa správy uverejnenej minulý týždeň vo štvrtok vo Financial Times, hlavný izraelský vyjednávač Amos Hochstein sa týždeň predtým stretol s libanonským dočasným predsedom vlády Najibom Mikatim. Navrhol mu prímerie a podľa iných zdrojov Washington ponúkol Bejrútu balík medzinárodnej ekonomickej pomoci, ak sa mu podarí udržať Hizbolláh, ktorý je oficiálnou súčasťou libanonskej vlády, v patričných medziach.
Samotný Libanon sa zmieta v hlbokej finančnej a politickej kríze, má iba prechodnú vládu a bojuje s trojcifernou infláciou. Vládni úradníci tak dobre vedia, že vojna je to posledné, čo táto krajina potrebuje, ale Hizbolláh je podľa všetkého oveľa silnejší a mocnejší než štát ako celok a ozbrojené sily tohto hnutia sú výkonnejšie ako národná libanonská armáda. Tá je okrem toho zložená, okrem sunnitov a kresťanov, aj zo šíitov, ktorých lojalita voči je v prípade zásahu armády proti šíitskému Hizbolláhu sporná.
Izrael už dlhšie tlačí na Bejrút, aby plnil medzinárodne záväznú rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1701, ktorou sa skončila tzv. druhá libanonská vojna z r. 2006. Rezolúcia vyzýva na odzbrojenie Hizbolláhu, na jeho sťaženie sa za rieku Litani a na rozmiestnenie jednotiek libanonskej armády a mierových jednotiek OSN. Vyjednávač Hochstein údajne touto rezolúciou v Bejrúte argumentoval, ale každý pozorovateľ libanonskej scény vie, že to bolo úplne zbytočné.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies