BERLÍN - Státisíce ľudí sa v nedeľu opäť zapojili do zhromaždení v Nemecku proti krajne pravicovej strane AfD, na vyvrcholení týždňa protestov, pri ktorých sa demonštranti zišli v nezvyčajne veľkom počte po celej krajine.
Len od piatku do nedele sa protesty zorganizovali v približne 100 mestách, pričom organizátori Campact a Friday for Future odhadujú, že na ulice vyšlo viac ako 1,4 milióna ľudí, aby vyslali "signál proti AfD". Prílev demonštrantov bol v nedeľu v Mníchove dokonca taký veľký, že organizátori boli nútení zrušiť plánovaný pochod a požiadať ľudí, aby sa z bezpečnostných dôvodov rozišli.
Podľa miestnej polície sa protestu zúčastnilo približne 100 000 ľudí, čo je štyrikrát viac, ako bolo na akciu zaregistrovaných. Podľa ďalšieho odhadu, ktorý bol ohlásený davu, je táto hodnota až 200 000, povedal novinár AFP.
Podľa policajných údajov citovaných regionálnou stanicou RBB sa v nedeľu večer v Berlíne zhromaždilo na protest v centre mesta približne 100 000 ľudí.
Vlnu mobilizácie proti krajne pravicovej strane vyvolala správa investigatívneho magazínu Correctiv z 10. januára, ktorá odhalila, že členovia AfD diskutovali o vyhosťovaní imigrantov a „neasimilovaných občanov“ na stretnutí s extrémistami.
Medzi účastníkmi protestov bol aj Martin Sellner, líder rakúskeho Identitárskeho hnutia, ktoré sa hlási ku konšpiračnej teórii o „veľkej náhrade“, ktorá tvrdí, že nebieli migranti plánujú nahradiť európsku „pôvodnú“ bielu populáciu.
Správy o zhromaždení vyvolali šok v celom Nemecku v čase, keď AfD prudko stúpa v prieskumoch verejnej mienky, len niekoľko mesiacov pred troma veľkými regionálnymi voľbami vo východnom Nemecku, kde je ich podpora najsilnejšia.
Protiimigračná strana potvrdila prítomnosť svojich členov na stretnutí, ale poprela, že by sa ujala projektu „remigrácie“, ktorý presadzoval Sellner.
Demonštranti sa prvýkrát stretli minulý víkend v Berlíne a Postupime, kde sa konalo stretnutie extrémistov, a odvtedy naberajú tempo.
V nedeľu niesli demonštranti pred nemeckým parlamentom v Berlíne tabule s nápismi „nie je miesto pre nacistov“ a „nacisti preč“.
V Drážďanoch, hlavnom meste východného regiónu Saska, kde krajne pravicová strana vedie v prieskumoch verejnej mienky, museli úrady zmeniť priebeh protestného pochodu.
Organizátori v Kolíne odhadujú, že v nedeľu sa v meste zúčastnilo 70 000 ľudí, zatiaľ čo v Bremene miestna polícia povedala, že v centre sa objavilo 45 000 ľudí.
Protesty boli "znakom toho, že sme viac ako oni (AfD)", povedala 49-ročná Tanja Annibaliniová v Mníchove pre AFP.
Katrin Delrieux (53) povedala, že dúfa, že protesty proti krajnej pravici "prinútia veľa ľudí prehodnotiť" svoje preferencie. "Niektorí si možno nie sú istí, či budú hlasovať za AfD alebo nie, ale po tomto proteste jednoducho nemôžu," povedala pre AFP v Mníchove.
Politici, ale aj cirkevní predstavitelia či bundesligoví futbaloví manažéri vyzvali ľudí, aby sa postavili proti krajnej pravici. Kancelár Olaf Scholz, ktorý sa minulý víkend pripojil k demonštrácii, povedal, že akýkoľvek plán na vyhostenie imigrantov alebo občanov sa rovnal „útoku proti našej demokracii a tým aj proti nám všetkým“. Vyzval „všetkých, aby zaujali stanovisko – za súdržnosť, toleranciu, za naše demokratické Nemecko.“
Ministerka vnútra Nancy Faeserová zašla až tak ďaleko, že v novinách tlačovej skupiny Funke uviedla, že stretnutie krajnej pravice pripomínalo „strašnú konferenciu vo Wannsee“, kde nacisti plánovali v roku 1942 vyhladenie európskych Židov.
Protesty proti krajnej pravici by mohli "obnoviť dôveru v demokratické správanie", povedal pre vysielateľa Welt TV Josef Schuster, predseda Centrálnej rady židov v Nemecku. Židia v krajine pocítili "obrovskú neistotu", ku ktorej pridala vlna antisemitských incidentov po začatí vojny medzi Izraelom a Hamasom, dodal Schuster.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies