Ivan Pavlov sa preslávil svojimi experimentmi s podmienenými reflexmi, ktoré vykonával na psoch. Podmienený reflex je reakcia organizmu na stimul, ktorý sa spojí s iným stimulom, ktorý vyvoláva tú istú reakciu.
Ivan Petrovič Pavlov bol ruský fyziológ, psychológ a lekár, ktorý sa preslávil svojimi výskumami trávicích procesov a s nimi spojených reflexov. V roku 1904 získal Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu za svoju prácu o vylučovaní žalúdočných žliaz. Bol tiež 24. najcitovanejším psychológom v 20. storočí.
Pavlov sa preslávil svojimi experimentmi s podmienenými reflexmi, ktoré vykonával na psoch. Podmienený reflex je reakcia organizmu na stimul, ktorý sa spojí s iným stimulom, ktorý vyvoláva tú istú reakciu. Napríklad, ak sa psovi podáva jedlo spolu so zvukom zvončeka, začne slintať pri počutí zvončeka aj bez jedla.
Pavlov objavil podmienené reflexy náhodou, keď skúmal vylučovanie slín a tráviacich štiav u psíkov. Používal špeciálne chirurgické techniky, ktorými umožnil meranie sekrécie bez poškodenia tkanív. Zistil, že slinenie sa neodohráva len v reakcii na podnety, ktoré dráždia chuťové poháriky, ale aj na podnety, ktoré súvisia s jedlom, ako napríklad pach, zrak alebo zvuk.
Pavlov potom systematicky skúmal podmienené reflexy a ich vlastnosti, ako napríklad zosilnenie, oslabenie, zánik, obnovenie, generalizácia, diskriminácia, diferenciácia, inhibícia a komplikácia. Používal rôzne druhy podnetov, ako napríklad svetlo, tón, elektrický šok, tlak, teplo, chlad, dotyk, bolesť, emócie a dokonca aj hypnózu.
Pavlovov experiment so psami bol však aj predmetom kritiky z rôznych dôvodov. Niektorí kritici poukazovali na to, že experiment bol neetický, pretože zahŕňal zbytočné utrpenie a týranie zvierat. Iní kritici namietali, že experiment bol príliš zjednodušený a nezohľadňoval komplexnosť a rozmanitosť správania, motivácie a osobnosti zvierat a ľudí.
Ďalší kritici upozorňovali na to, že experiment bol založený na umelých a neprírodných podmienkach, ktoré sa nedajú ľahko generalizovať na reálne situácie. Nakoniec niektorí kritici tvrdili, že experiment bol založený na behavioristickej paradigme, ktorá ignorovala vnútorné procesy, ako napríklad myslenie, pamäť, emócie a vedomie.
Pavlov sa domnieval, že podmienené reflexy sú fyziologickým základom vyšších psychických procesov, ako napríklad pamäť, učenie, myslenie, reč, inteligencia a osobnosť. Tvrdil, že podmienené reflexy sú výsledkom spojenia medzi mozgovou kôrou a podkortikálnymi štruktúrami, ktoré sa menia v závislosti od skúseností.
Pavlov ovplyvnil mnohých psychológov, najmä behavioristov, ktorí sa snažili vysvetliť ľudské správanie pomocou podmienených reflexov. Pavlov však kritizoval psychológiu za nedostatok objektívnych metód a za používanie nejasných pojmov, ako napríklad duša, vedomie, vôľa, pozornosť, vnímanie a predstavivosť. Pavlov sa nikdy nezaoberal výskumom týchto fenoménov, ale sústredil sa na fyziológiu nervovej sústavy.
Pavlov prispel k rozvoju vedy a ľudského poznania tým, že objavil a popísal princíp klasického podmieňovania. Tento princíp sa týka toho, ako sa organizmy učia reagovať na podnety, ktoré sú spojené s inými podnetmi, ktoré vyvolávajú prirodzené alebo nepodmienené reflexy.
Klasické podmieňovanie má mnohé využitia v súčasnosti, napríklad v psychoterapii, vzdelávaní, reklame, zvieracom výcviku, liečbe fóbií a závislostí. Pomocou klasického podmieňovania sa dajú vytvárať, posilňovať, oslabovať alebo zrušiť rôzne typy správania, emócií a postojov.
Podmienené reflexy sú reakcie, ktoré sa organizmus naučí počas života a ktoré sú závislé od podmienok, v ktorých sa vyskytujú. Podmienené reflexy sa líšia od nepodmienených reflexov, ktoré sú vrodené a nezávislé od podmienok.
Podmienené reflexy sa vytvárajú tak, že sa opakovane prezentuje podmienený podnet (napríklad zvonček) spolu s nepodmieneným podnetom (napríklad jedlo), ktorý vyvoláva nepodmienenú reakciu (napríklad slinenie). Po určitom počte spárovaní sa podmienený podnet stane signálom pre nepodmienenú reakciu, ktorá sa stane podmienenou reakciou.
Pavlov sa narodil 26. septembra 1849 v Rjazani v rodine pravoslávneho kňaza. Najprv študoval církevnú školu, potom teologický seminár, ale neskôr sa rozhodol venovať vede. V roku 1870 sa zapísal na univerzitu v Petrohrade, kde študoval fyziológiu, chemiu a fyziku. Už počas štúdia publikoval niekoľko odborných prác o pankreatických nervoch a vegetatívnej nervovej sústave a krvnom obehu.
V roku 1875 pokračoval vo svojom vzdelávaní na vojenskej lekárskej akadémii, kde získal v roku 1879 titul doktora medicíny. Potom pracoval pod vedením svojho učiteľa S. P. Botkina v laboratóriu na jeho klinike, kde skúmal srdečné nervy psov.
V roku 1883 obhájil svoju dizertačnú prácu Odstredivé nervy srdca a získal titul doktora lekárskych vied. V rokoch 1884 až 1886 absolvoval odborné stáže u profesorov Ludwiga v Lipsku a Heidenhaina vo Vratislavi, kde sa zaoberal fyziológiou trávenia. Po návrate sa stal vedúcim fyziologického oddelenia na Botkinovej klinike a neskôr aj profesorom fyziológie na vojenskej lekárskej akadémii. V roku 1890 sa presťahoval do Petrohradu, kde založil a viedol Inštitút experimentálnej medicíny.
V roku 1881 sa oženil so Serafinou Vasilijevnou Karčevskou, s ktorou mal päť detí: Vladimíra, Veroniku, Viktora, Vsevoloda a Varvaru. Pavlov bol ateista a kritik bolševickej revolúcie, ale bol tolerovaný sovietskym režimom, ktorý mu poskytoval podporu pre jeho výskum. Zomrel 27. februára 1936 v Leningrade na zápal pľúc.
Ivan Petrovič Pavlov bol jedným z najvýznamnejších fyziológov a psychológov v histórii. Jeho objav podmienených reflexov otvoril nové možnosti pre štúdium fyziológie a psychológie. Jeho experimenty boli nielen vedecky zaujímavé, ale aj populárne a kultúrne známe. Pavlov prispel k rozvoju vedy a ľudského poznania.
Zdroje:
www.verywellmind.com/ivan-pavlov-biography-1849-1936-2795548
www.celysvet.cz/i-p-pavlov.php
www.simplypsychology.org/pavlov.html
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies