Iránsky sud pušného prachu a šíitske chápadla Iránu na Strednom východe (KOMENTÁR)

Skromné prirovnanie

Bude to vyzerať ako na Slovensku po roku 1992/3. Dovtedy sme všetci bojovali proti pragocentrizmu a po Novom roku 1993 sme po vypití hektolitrov šampanského ostali zrazu ako obarení. Slovensko ako Švajčiarsko strednej Európy nie a nie prísť, slovenská koruna ako dolár strednej Európy sa tiež stratila v hmle korupcie, po uliciach sa drahých autách začali preháňať mafiáni. Cenou útechy sa po rokoch stalo euro, po ktorom ale naši západní susedia až tak veľmi netúžia, podobne ako Dáni, Švédi alebo pred nimi Briti, to ešte ako opatrní Európania. Praha zmizla, začala oslavovať „deň obnovenia českej štátnosti“ a začala si riešiť svoje problémy a nepriateľ sa z Prahy presunul do Bratislavy. Odvtedy sa politici (niektorí aj úprimne) zaprisahajú, že ak im niečo leží skutočne na srdci, sú to zanedbané regióny severného a východného Slovenska (juh sa až tak veľmi nespomína). Tým sa ostatne trápili aj pravidelné zjazdy Komunistickej strany Československa už od päťdesiatych rokov 20. storočia – ekonomicky dohoniť české kraje! Dajako sa to naťahuje, nemyslíte? Takmer 10% Slovákov (ak mám veriť úradným dátam) dnes pracuje v zahraničí, na prvom mieste v Česku. Na Slovensku sa počet Čechov od roku 1992 znížil z 1% populácie na asi 0, 5% (zmiešané rodiny). A tých desať percent Slovákov v zahraničí nie sú zrovna deti alebo dôchodcovia. Tak si to prerátajme na pracovnú silu.

Ale Praha zmizla, Česi zmizli, tak sa po krátkom odbavovaním sa na slovenských Maďaroch sa pustili Slováci sami do seba a vyrazili proti hydre zvanej bratislavocentrizmus.

prvé stretnutie parlamentu a novej vlády SR

Zdroj: napalete.sk

Stredný východ je najväčšou hrozbou pre Európu

Tvrdila to pod vplyvom masívnej nelegálnej imigrácie po rokoch 2014/2015 napr. jedna česká politická strana, ktorá si dala názov realisti. Dúfam, že starý pán – T. G. Masaryk – nevyskočil z hrobu neučesaný, pretože zakladatelia reprezentovaní jedným nemeckým profesorom (Čechom) z Hamburgu vyhrabali z nedávnych dejín názov ním kedysi založenej politickej strany realistov. Petr Robejšek (to je ten profesor z Hamburgu) nebol síce predseda tejto strany, ale jeho najznámejšou tvárou, spiritus agens. Tvrdil, že potenciál strany je okolo 20% voličov, lenže strana získala v parlamentných voľbách len 0, 71% a prepadla. Dôležité je, že jej hlavný predstaviteľ (Robejšek) už vtedy pomenoval ako primárnu bezpečnostnú hrozbu pre Európu Stredný východ. Dnes, pri výskumoch verejnej mienky v Nemecku by sa asi českí realisti mohli potľapkať po pleciach so silnejúcou nemeckou politickou a protiimigranskou stranou AfD (Alternatíva pre Nemecko), aj keď by s ňou ako „masarykiáni“ asi v máločom inom súhlasili.

Nádej pre Európu podľa Robejška

Mám pri sebe útlu knižočku s prednáškami z jednej konferencie (nezúčastnil som sa na nej), kde Petr Robejšek predkladá veľmi príťažlivé tézy. Tá kľúčová myšlienka je šitá na mieru súčasnej búrlivej situácii na Strednom východe. Dnes, v roku 2024, môžeme konštatovať, že na zemeguli, ktorú obýva 8 miliárd ľudí, žije podľa odhadov 1, 8 miliardy moslimov. Ich (to sa samozrejme týka iba veľmi malej menšiny) potenciálna agresivita voči tým, ktorí sú „iní“ sa môže bez problémov oprieť o mnohé súry Koránu medínskeho obdobia, v ktorých Prorok vyzýval na neľútostnú vojnu proti „neveriacim“. Určitá časť moslimov plní tento pracovný návod doslovne (Paríž, Madrid, Brusel, Moskva aj New York by mohli písať mestské memoáre, Indonéziu – Bali nevynímajúc).

Intelektuálna hlava niekdajších českých realistov však vidí svetlo na konci tunela. Hovorí (píše), že máme vlastne šťastie v nešťastí. Islam je hlboko rozpoltený medzi vzájomne nenávidiacich sa sunnitov (prevážna väčšina) a šíitov. Dodávam, že tých druhých žije podľa odhadov v moslimskom svete 15% (najmä Irán, Irak, Azerbajdžan, Bahrajn, Jemen, Libanon, Sýria), ale počty sú zrejme oveľa vyššie. Robejšek predpokladal (a obávam sa, že správne), že po prípadnom vymazaní Izraela „zo stránky dejín“ sa tieto dve vetvy islamu pustia do seba s ich zvyčajnou krutosťou živenou dejinami. Iste, ak si medzitým nenájdu iný náhradný cieľ, trebárs Indiu alebo Západ. Tam tiež žijú neveriaci.

Ivo Samson