Lúpež z centrálnej banky Iraku v roku 2003 nebola prvou ani poslednou krádežou, ktorú spáchal Saddam a jeho režim. Už predtým, Saddam a jeho rodina a prívrženci systematicky plienili iracký majetok a zdroje a obohacovali sa na úkor irackého ľudu.
Pred lúpežou bola centrálna banka Iraku pod kontrolou Saddama Husseina, ktorý ju používal na financovanie svojich vojenských a politických aktivít, ako aj na obohacovanie seba a svojej rodiny. Saddam tiež manipuloval s kurzom irackého dinára, aby zvýšil svoj vplyv na regionálnu a medzinárodnú ekonomiku.
Centrálna banka Iraku bola pod sankciami OSN, ktoré jej obmedzovali prístup k zahraničným devízam, a preto si musela vytvárať vlastné rezervy. Väčšina peňazí, ktoré boli uložené v banke, pochádzala z predaja ropy, ktorá bola hlavným zdrojom príjmu pre Irak. Peniaze boli v amerických dolároch, pretože to bola najrozšírenejšia a najstabilnejšia mena na svete.
Bolo 4:00 ráno miestneho času 18. marca 2003, keď tri nákladné autá zastavili pred centrálnou bankou Iraku v Bagdade. Z jedného z nich vystúpil Qusay Hussein, syn irackého diktátora Saddama Husseina, sprevádzaný niekoľkými ozbrojenými mužmi.
V ruke mal rukou napísanú poznámku od svojho otca, ktorá nariadila guvernérovi banky, aby mu vydal približne miliardu dolárov v hotovosti. Bola to najväčšia lúpež z banky v histórii, a prebehla bez jediného výstreľu.
Qusay a jeho spoločníci naložili do áut stovky bední s bankovkami, ktoré tvorili štvrtinu devízových rezerv krajiny. Celá operácia trvala približne dve hodiny. Nikto z pracovníkov banky sa neodvážil postaviť im na odpor, pretože vedeli, že Saddam má absolútnu moc nad celým Irakom, vrátane centrálnej banky.
Qusay povedal guvernérovi, že ide o opatrenie národnej bezpečnosti, a že peniaze budú vrátené, keď sa situácia upokojí. Guvernérovi nezostávalo nič iné, len podpísať potvrdenie o prevzatí peňazí.
Saddam vedel, že sa blíži americká invázia do Iraku, ktorá sa začala nasledujúci deň leteckými útokmi na Bagdad. Predpokladal, že po začiatku vojny bude ťažké pre neho pohybovať sa po krajine a vykonávať svoje rozhodnutia.
Preto poslal svojho syna, aby si zabezpečil zásobu likvidných aktív, ktoré by mohol použiť na financovanie svojej obrany, podplácanie spojencov, alebo útek z krajiny. Niektorí analytici tiež špekulovali, že Saddam chcel oslabiť irackú ekonomiku a spôsobiť infláciu, aby znížil hodnotu irackého dinára a urobil ho nepríťažlivým pre amerických vojakov.
Lúpež z centrálnej banky Iraku v roku 2003 nebola prvou ani poslednou krádežou, ktorú spáchal Saddam a jeho režim. Už predtým, Saddam a jeho rodina a prívrženci systematicky plienili iracký majetok a zdroje, a obohacovali sa na úkor irackého ľudu.
Podľa niektorých odhadov, Saddam a jeho rodina nakradli až 40 miliárd dolárov z irackej ekonomiky počas jeho vlády. Tieto peniaze boli uložené v zahraničných bankách, investované do nehnuteľností a luxusných tovarov, alebo použité na financovanie vojenských a politických aktivít. Saddam tiež používal svoju moc na manipuláciu s irackou centrálnou bankou, ktorú považoval za svoju osobnú pokladnicu.
Napríklad, v roku 1990, keď Irak napadol Kuvajt, Saddam nariadil centrálnej banke, aby vydala 300 miliónov dolárov v hotovosti, ktoré potom použil na podplatenie niektorých arabských lídrov, aby podporili jeho inváziu.
Lúpež z centrálnej banky Iraku v roku 2003 bola však najväčšou a najodvážnejšou krádežou, ktorú kedy Saddam a jeho synovia spáchali. Tieto rezervy slúžili na udržanie stability irackej meny, dinára, a na pokrytie dovozu tovarov a služieb.
V roku 2003, iracké devízové rezervy dosiahli približne 4 miliardy dolárov, čo bolo najviac, čo Irak mal od roku 1991, keď bol podrobený medzinárodným sankciám po invázii do Kuvajtu. Tieto rezervy boli uložené v centrálnej banke Iraku v Bagdade, v podzemných trezoroch, ktoré boli chránené pancierovými dverami a ozbrojenou strážou.
Po lúpeži sa Qusay vrátil do jedného z palácov svojho otca, kde uložil väčšinu peňazí. Niektoré z nich však rozdelil medzi svojich príbuzných, priateľov a verných dôstojníkov. Niektoré z nich sa tiež dostali do rúk irackých povstalcov, ktorí bojovali proti americkej okupácii. V júli 2003 sa Qusay a jeho brat Uday postavili do boja s americkými špeciálnymi jednotkami, ktoré ich obkľúčili v dome v Mosule. Obaja boli zabití po šesťhodinovej prestrelke.
Americké sily našli v palácoch Saddama a jeho synov viac ako 650 miliónov dolárov v hotovosti, z ktorých niektoré boli súčasťou lúpeže z centrálnej banky. Tieto peniaze boli vrátené irackej vláde, ktorá ich použila na obnovu krajiny.
Avšak veľká časť peňazí sa nikdy nenašla, a pravdepodobne sa rozplynula v čiernom trhu, alebo bola použitá na financovanie teroristických skupín. Niektorí americkí vojaci tiež ukradli časť peňazí, ktoré našli v palácoch, a boli za to odsúdení.
Nie je známe, či Saddam alebo jeho synovia použili nejakú časť peňazí na svoj útek, alebo na podplácanie niektorých irackých dôstojníkov, aby im pomohli. V každom prípade, ani peniaze im nepomohli uniknúť pred spravodlivosťou, ani nezachránili ich režim.
Lúpež z centrálnej banky Iraku v roku 2003 mala nielen ekonomické, ale aj politické a bezpečnostné následky. Niektorí odborníci tvrdia, že tým, že Saddam a jeho synovia vybrali takú veľkú sumu peňazí z banky, oslabili dôveru v irackú menu a spôsobili infláciu, ktorá zhoršila životné podmienky obyvateľstva.
Taktiež sa obávajú, že časť peňazí sa dostala do rúk teroristických skupín, ktoré využili nestabilitu v krajine na rozšírenie svojho vplyvu a násilia. Napríklad, v roku 2004 sa objavili správy, že irackí povstalci používali americké doláre, ktoré ukradli z centrálnej banky, na nákup zbraní a výbušnín. Niektoré z týchto zbraní boli potom použité na útoky proti americkým a irackým silám.
Lúpež tiež ovplyvnila postoj medzinárodnej komunity k Iraku a jeho obnove. Niektoré krajiny a organizácie boli skeptické, či iracká vláda dokáže efektívne a transparentne spravovať svoje finančné zdroje, a či je schopná zabrániť ďalším krádežiam a korupcii.
Preto boli niektoré z nich opatrné pri poskytovaní pomoci a investícií do Iraku. Na druhej strane, niektoré krajiny a organizácie sa snažili pomôcť Iraku obnoviť svoju ekonomiku a finančný systém, a poskytli mu technickú a materiálnu podporu. Napríklad, Medzinárodný menový fond pomohol Iraku zreformovať svoju centrálnu banku, stabilizovať svoju menu a zlepšiť svoje účtovníctvo a audity.
úpež v centrálnej banke Iraku v roku 2003 bola jednou z najodvážnejších a najdrzejších zločinov, ktoré kedy spáchal diktátor. Ukázala, ako Saddam a jeho synovia považovali iracký majetok za svoj osobný, a ako boli ochotní riskovať všetko, aby si ho udržali.
Zároveň bola aj jednou z najhlúpejších a najzbytočnejších lúpeží, pretože peniaze im nepomohli uniknúť pred spravodlivosťou, ani nezachránili ich režim. Naopak, iba prispeli k ďalšiemu utrpeniu a chaosu v Iraku, ktorý trvá dodnes.
Zdroje:
www.wearethemighty.com/articles/the-story-behind-saddam-husseins-massive-1-billion-bank-robbery/
www.historythings.com/march-18-2003-single-largest-bank-heist-history/
www.news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/3004079.stm
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies