Menej ako pár storočí po vzniku dosiahla oxfordská univerzita vynikajúcu pozíciu nad každým iným sídlom učenia a získala chválu pápežov, kráľov a mudrcov vďaka svojej starobe, učebnému plánu, doktríne a privilégiám.
Oxfordská univerzita je najstaršou univerzitou v anglicky hovoriacom svete a jednou z najprestížnejších a najvplyvnejších akademických inštitúcií na svete. Jej história sa začína v 11. storočí, keď sa v Oxforde začalo vyučovať, a pokračuje až do 21. storočia, keď sa univerzita zaoberá globálnymi výzvami a prispieva k spoločenskému pokroku.
Presný dátum založenia oxfordskej univerzity nie je známy, ale existujú dôkazy o tom, že v Oxforde existovalo nejaké vyučovanie už v roku 1096. V roku 1167 sa oxfordský vývoj urýchlil, keď anglickí študenti mali zakázané navštevovať univerzitu v Paríži po sporoch s Tomášom Becketom.
V roku 1188 dal historik Gerald z Walesu verejné čítanie zhromaždeným oxfordským učiteľom. Okolo roku 1190 prišiel prvý známy zahraničný študent, Emo z Frízska, ktorý začal tradíciu medzinárodných akademických väzieb. V roku 1201 bola univerzita vedená „magistrom scholarum Oxonie“, ktorému bol neskôr v roku 1214 udelený titul kancelára, a v roku 1231 boli majstri uznaní za univerzitu alebo korporáciu.
V 13. storočí sa medzi mestom a rúchom (obyvateľmi a študentmi) často vyskytovali nepokoje, ktoré urýchlili založenie primitívnych internátov. Tieto boli neskôr nahradené prvými z oxfordských kolégiami ktoré začali fungovať ako nadané domy alebo stredoveké internáty pod dohľadom majstra. Medzi rokmi 1249 a 1264 boli založené najstaršie kolégia: University, Balliol a Merton.
Menej ako storočie trvalo kým dosiahla oxfordská univerzita vynikajúcu pozíciu a získala chválu pápežov, kráľov a mudrcov vďaka svojej starobe, učebnému plánu, doktríne a privilégiám.
V roku 1355 vzdal hold univerzite Eduard III. za jej neoceniteľný prínos k učeniu. Tiež okomentoval služby, ktoré štátu poskytli vynikajúci absolventi oxfordskej univerzity.
Oxfordská univerzita sa však stala aj centrom živej kontroverzie, keď sa jej učenci zapájali do náboženských a politických sporov. John Wyclif, 14. storočný majster Balliolu, sa zasadzoval za Bibliu v angličtine, proti želaniam pápežstva.
V 16. storočí prinútil Henrich VIII. univerzitu, aby prijala jeho rozvod s Katarínou Aragónskou a anglikánski cirkevníci Cranmer, Latimer a Ridley , ktorí v tých časoch pôsobili na univerzite boli neskôr súdení za kacírstvo a upálení na hranici v meste.
Slávni absolventi
Oxfordská univerzita je známa nielen svojou dlhou históriou, ale aj svojimi vynikajúcimi absolventmi, ktorí sa preslávili v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Medzi nimi sú spisovatelia, politici, vedci, herci, športovci a ďalší. Niektorí z nich ovplyvnili dejiny, kultúru a spoločnosť nielen v Británii, ale aj vo svete.
Medzi najslávnejších spisovateľov, ktorí vyštudovali na oxfordskej univerzite, patrí Kingsley Amis, ktorý je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov povojnovej britskej literatúry. Jeho román Lucky Jim z roku 1954 je považovaný za klasiku komického románu, ktorý satiricky zobrazuje akademický život.
Ďalším slávnym spisovateľom je Oscar Wilde, ktorý sa preslávil svojimi duchaplnými a provokatívnymi dielami, ako sú Obraz Doriana Graye, Zločin lorda Arthura Savile a Význam byť Ernestom. Wilde bol tiež známy svojím bohémskym životným štýlom a svojou sexualitou, ktorá mu priniesla obdiv, ale aj prenasledovanie.
Medzi najslávnejších politikov, ktorí vyštudovali na oxfordskej univerzite, patrí Clement Attlee, ktorý bol britským premiérom v rokoch 1945 - 1951. Attlee bol lídrom Labouristickej strany, ktorá zvíťazila vo voľbách po druhej svetovej vojne a presadila radikálne sociálne a ekonomické reformy, vrátane založenia Národnej zdravotnej služby, ktorá poskytuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov. Ďalšou slávnou političkou je Margaret Thatcherová, ktorá bola prvou ženskou britskou premiérkou v rokoch 1979 - 1990.
Thatcherová bola lídryňou Konzervatívnej strany, ktorá presadila politiku známu ako thatcherizmus, založenú na voľnom trhu, privatizácii, deregulácii a redukcii vplyvu odborov.
Medzi najslávnejších vedcov, ktorí vyštudovali na oxfordskej univerzite, patrí Roger Bacon, ktorý je považovaný za jedného z prvých moderných vedcov. Bacon sa zaoberal optikou, astronómiou, matematikou a experimentálnou metódou, ktorú považoval za najspoľahlivejší spôsob získavania poznatkov.
Bacon tiež napísal množstvo diel o filozofii, teológii, jazykoch a alchýmii. Ďalším slávnym vedcom je Stephen Hawking, ktorý je považovaný za jedného z najväčších fyzikov a kozmológov všetkých čias. Hawking sa zaoberal čiernymi dierami, gravitáciou, kvantovou mechanikou a pôvodom vesmíru. Hawking tiež napísal populárnu knihu Stručná história času, ktorá sa stala bestsellerom a bola preložená do viac ako 40 jazykov.
Medzi najslávnejších hercov, ktorí vyštudovali na oxfordskej univerzite, patrí Kate Beckinsalová, ktorá je známa z filmov ako Pearl Harbor, Underworld a Love & Friendship. Beckinsalová študovala francúzštinu, ruskú a nemeckú literatúru, ale zanechala štúdium, aby sa venovala herectvu. Beckinsalová sa preslávila svojimi rolami v akčných a romantických filmoch, ale tiež si zahrala v niekoľkých adaptáciách literárnych diel, ako sú Emma, Much Ado About Nothing a The Aviator.
Medzi najslávnejších športovcov, ktorí vyštudovali na oxfordskej univerzite, patrí Malala Júsafzajová, ktorá je aktivistkou za práva dievčat na vzdelanie. Júsafzajová sa narodila v Pakistane, kde bola v roku 2012 postrelená talibanskými bojovníkmi, keď sa vracala zo školy.
Júsafzajová sa zotavila a pokračovala vo svojej kampani za vzdelanie, za ktorú získala Nobelovu cenu za mier v roku 2014, čím sa stala najmladšou laureátkou v histórii. Júsafzajová študovala filozofiu, politiku a ekonómiu na oxfordskej univerzite a založila Malala Fund, organizáciu, ktorá podporuje vzdelávanie dievčat vo viac ako 10 krajinách.
V 17. a 18. storočí sa oxfordská univerzita stala domovom pre mnohých významných filozofov, vedcov a spisovateľov, ako boli John Locke, Robert Hooke, Christopher Wren, Samuel Johnson a Edmund Halley.
V 19. storočí sa univerzita reformovala a modernizovala, prijímala nové predmety, ako sú prírodné vedy, moderné jazyky a história, a otvárala sa pre širšiu spoločnosť, vrátane žien, ktoré sa mohli stať študentkami od roku 1878.
V 20. storočí sa univerzita rozšírila a získala medzinárodné uznanie za svoj výskum a inovácie v oblastiach, ako sú medicína, literatúra, ekonómia a fyzika. Medzi jej absolventmi boli 28 laureátov Nobelovej ceny, 27 britských premiérov a mnohí ďalší vplyvní ľudia z celého sveta.
V 21. storočí je oxfordská univerzita stále živou a dynamickou inštitúciou, ktorá sa zaoberá globálnymi výzvami, ako sú zmena klímy, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a bezpečnosť. Jej učenci a študenti sa podieľajú na riešení problémov, ktoré ovplyvňujú ľudstvo, ako sú pandémia COVID-19, chudoba, migrácia, terorizmus a umelá inteligencia.
Jej výskumné tímy spolupracujú s partnermi z akademického, verejného, súkromného a tretieho sektora, aby vytvárali nové poznatky, technológie a politiky. Jej vzdelávacie programy ponúkajú študentom príležitosť rozvíjať svoje akademické, profesionálne a osobné zručnosti v stimulujúcom a podpornom prostredí.
Oxfordská univerzita je tiež inštitúciou, ktorá sa neustále mení a prispôsobuje sa potrebám a očakávaniam spoločnosti. Jej cieľom je byť inkluzívnejšou, rozmanitejšou a otvorenejšou komunitou, ktorá odráža a rešpektuje rôznorodosť jej členov a zainteresovaných strán. Jej plánom je investovať do svojej infraštruktúry, zdrojov a ľudí, aby zabezpečila svoju dlhodobú udržateľnosť a excelentnosť. Jej víziou je byť univerzitou, ktorá je hrdá na svoju históriu, ale zameraná na budúcnosť.
Zdroje:
www.papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=3128134
www.ox.ac.uk/admissions/undergraduate/courses/course-listing/history
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies