KYJEV - Okrem 50 miliárd pre Ukrajinu, ktoré doteraz blokovalo Maďarsko, nie je jasné ani to, ako na summite skončí navyšovanie rozpočtu pre druhý nástroj vojenskej pomoci, Európsky mierový fond. Ten doteraz slúžil na preplácanie výdavkov za vojenské vybavenie, ktoré krajiny posielali z vlastných zásob Kyjevu. Po novom eurokomisia navrhuje prísnejšie pravidlá preplácania za spoločné obstarávanie, aj spôsob, ako obísť veto. Nemecko už platiť za starú techniku ostatných nechce.
O tom, akú formu bude mať vojenská pomoc EÚ pre Ukrajinu sa dnes (31. januára) na neformálnom stretnutí budú rozprávať ministri obrany členských krajín. Finálne rozhodnutie by však malo padnúť až na summite lídrov, ktorý začína zajtra (1. februára).
Pomoc Ukrajine zo strany EÚ by podľa návrhov eurokomisie mali tvoriť dva piliere. Prvý, takzvaný Ukrajinský nástroj (The Ukraine Facility), by mal prisľúbiť 50 miliardový balíček na finančnú pomoc.
Druhý, Ukrajinský asistenčný fond (The Ukraine Assistance Fund), bude súčasťou Európskeho mierového nástroja, z ktorého sa doteraz preplácali výdavky členským krajinám EÚ za vojenské vybavenie pre Kyjev. V tomto pilieri sa hovorí o štvorročnom záväzku po piatich miliardách eur, teda dokopy 20 miliardách eur. Lídri budú na summite diskutovať, či oznámia, že sa do nehu zaviažu naliať aspoň prvých päť miliárd.
Ani jeden z dvoch pilierov ale nemá istotu existencie. Na 50 miliardovom balíčku sa krajiny v decembri – po odmietnutí Maďarskom – nedohodli a otvorené je aj nastavenie Ukrajinskej kapitoly v Európskom mierovom nástroji, kam podľa veľkosti svojho DPH prispievajú členské krajiny EÚ, vrátane Slovenska.
Až 50 miliárd eur, ktoré by mali smerovať na Ukrajinu, je súčasťou návrhu revízie európskeho rozpočtu. Maďarsko s ním ale nesúhlasí. Podľa vyjadrení maďarských politikov nie je krajina proti podpore Ukrajiny a sama by na nej aj prispela, no nepozdáva sa im jej začlenenie do rozpočtu EÚ. Podľa Maďarska by mali financie pre Ukrajinu ostať mimo európskej kasy, a to najmä v súvislosti s vojenským materiálom.
Na tom maďarský premiér Orbán ešte počas januára trval a hrozil, že aj na februárovom summite podporu v rozpočte odmietne. Denník Financial Times však priniesol informáciu, že v Bruseli koluje dokument so stratégiou ekonomického nátlaku, ktorý by mal Maďarsko prinútiť k súhlasu. Predstavitelia Únie informácie popreli.
V súčasnosti má byť ale Maďarsko nápadu otvorené, no svoj súhlas údajne podmieňuje štyrmi požiadavkami. Finančnú podporu by napríklad rado každý rok preskúmalo a znovu jednomyseľne potvrdilo. Viacročný finančný rámec sa ale v Únii tradične schvaľuje každých sedem rokov (alebo po revízii) jednomyseľne, každoročný rozpočet sa schvaľuje iba kvalifikovanou väčšinou.
Medzi ďalšími požiadavkami Maďarska má byť tiež predĺženie lehoty na využitie peňazí z fondu obnovy. Krajiny EÚ tieto peniaze môžu využiť len do roku 2026, inak o ne prídu. Maďarsko ich má ale zablokované kvôli porušovaniu princípov právneho štátu. K peniazom tak zatiaľ nemá prístup, a pokiaľ ho v budúcnosti získa, hrozí, že ich kvôli termínom nestihne využiť.
Budapešť tiež údajne žiada odblokovanie ďalších zmrazených európskych peňazí, či viac peňazí na riešenie migrácie.
Návrh záverov summitu však podľa informácii zatiaľ neobsahuje časť o tom, či sa lídri EÚ zaviažu vložiť prvých päť miliárd eur na pomoc Ukrajine do Európskeho mierového nástroja (EPF). Ten sa používal aj na preplatenie darov zbraní Kyjevu. Na rozdiel od Ukrajinského nástroja je Ukrajinský asistenčný fond financovaný z peňazí mimo rozpočtu EÚ.
Medzivládny systém založený na solidarite doteraz umožňoval, aby bohatšie krajiny platili za dôležité dary menších krajín, najmä tých v strednej a východnej Európe, čo im následne umožnilo kúpiť si novšie vybavenie. Okrem asistenčného fondu Ukrajine ale EPF pokrýva aj náklady na spoločné európske misie a operácie mimo Ukrajiny, či posilňovanie vojenských a obranných kapacít.
Aj Slovensko už z EPF za svoju odovzdanú techniku získalo podľa medializovaných informácií vyše 80 miliónov eur. Ukrajine malo ale do septembra minulého roka poskytnúť vojenskú techniku vo výške až 673 miliónov eur. Rovnako, ako iné členské krajiny EÚ, aj Slovensko každoročne do fondu prispieva a podľa zmlúv bude aj v tomto roku.
Doteraz bolo z EPF alokovaných na vojenskú pomoc Ukrajine o čosi viac ako 5,5 miliárd eur, čím sa EPF vyčerpal. Financovaný bol z príspevkov členských krajín, ktorých veľkosť sa vypočítavala na základe ich HDP. Najviac peňazí, až 40 percent, v ňom pokrývali Francúzsko a Nemecko. Aj preto chceli práve oni vidieť v novom EPF zmeny.
Fond pre Ukrajinu by sa po novom mal využívať na podporu spoločného európskeho obstarávania a uplatňovanie prísnejších pravidiel preplácania, ale tiež zohľadňovať národné bilaterálne dary pre vojnou zmietanú krajinu. Pokračovať by sa malo aj vo financovaní programu „tréningu a vybavenia“ pre ukrajinské ozbrojené sily v rámci výcvikovej misie EÚ pre Ukrajinu (EUMAM).
Berlín sa podľa medializovaných informácii snažil, aby sa pri spočítavaní toho, koľko majú členské krajiny prispieť do EPF, hľadelo nielen na HDP krajiny, ale aj na sumy, ktoré už na bilaterálnom základe krajina Kyjevu poskytla. Tieto sumy by sa z požadovaného príspevku pre EPF odpočítali.
Kancelár Olaf Scholz prednedávnom oznámil, že Berlín na bilaterálnu pomoc Ukrajine tento rok minie viac ako sedem miliárd eur. Krajina má však momentálne problémy s vyplávaním hotovosti. Z dôvodu rozhodnutia ústavného súdu má zablokované peniaze a aj preto chce, aby sa jeho bilaterálna podpora Ukrajine počítala medzi jej vecné príspevky do európskeho fondu. V praxi by tak Nemecko Bruselu neposielalo peniaze, ale zoznamy dodanej vojenskej techniky. EPF by ale zároveň nemal dosť hotovosti na to, aby preplácal techniku iným členským štátom.
„Nemecko EPF nepotrebuje, no pre iné, menšie členské štáty, je to dôležitý nástroj na pomoc pri financovaní vojenskej pomoci Ukrajine,“ uviedol pre portál EURACTIV nemenovaný zdroj. V zásade tak nemecký prístup teraz spochybňuje ideu, že by EPF mal byť fondom solidarity s menšími krajinami, kde každý členský štát EÚ prispieva podľa veľkosti svojej ekonomiky bez ohľadu na to, koľko získa späť.
Berlínu sa totiž nepáči, že by mal napríklad platiť za systémy, ktoré štáty poslali Ukrajine, pričom sa už dávno predtým rozhodli, že ich vymenia. Príkladom sú 122 milimetrové húfnice D-30 (model z roku 1960), ktoré darovali Estónci, alebo aj slovenský protivzdušný systém S-300, ktorý dosluhoval.
Paríž, ktorý by po novom platil do EPF viac, na druhej strane požadoval, aby bola súčasťou dohody aj klauzula o nákupe európskej techniky a munície. EPF by sa tak mohol stať nástrojom integrovanejšej európskej obrannej únie.
Mnohí ale argumentovali, že by táto „európska klauzula“ znemožnila rýchle obstarávanie vo všetkých typoch zariadení, keďže v niektorých oblastiach ešte európsky priemysel požiadavkám nemusí stačiť.
Európska služba pre vonkajšiu činnosť ďalej pri EPF navrhuje spôsob, ako sa vyhnúť budúcemu vetovaniu pri využívaní peňazí pre Ukrajinu. „Členský štát, ktorý sa zdržal hlasovania, namiesto toho poskytne zodpovedajúci finančný príspevok na iné opatrenie pomoci na podporu iných partnerov,“ píše sa v neverejnom usmerňovacom dokumente, o ktorom píše portál EURACTIV.
Týmto spôsobom by napríklad Maďarsko, ktoré odmietlo dať zelenú finančným prostriedkom na podporu Ukrajiny, namiesto toho muselo poslať svoj príspevok priamo inej krajine, ktorá dostáva pomoc v rámci EPF. Schéma už funguje pre neutrálne krajiny, ktoré nefinancujú smrtiacu pomoc Ukrajine, napríklad Rakúsko.
Akú podobu budú mať ale Ukrajinský nástroj aj Ukrajinský asistenčný fond by sa ale malo rozhodnúť až v Bruseli, počas summitu. Možnosti sú stále otvorené.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies