Európska komisia oznámila jeden z najambicióznejších cieľov na zníženie znečistenia ovzdušia. Podľa analytikov by však jeho úspech mohli ohroziť protestujúci poľnohospodári a blížiace sa voľby.
Komisia, ktorá je súčasťou výkonnej vlády Európskej únie, podporuje zníženie emisií oxidu uhličitého, čím sa pravdepodobne stane referenčnou hodnotou pre vyspelé krajiny na celom svete. Komisia pritom zverejnila plán, v ktorom načrtla, ako dosiahnuť tento cieľ, ktorý sa týka budúcnosti fosílnych palív, dopravy a priemyslu. Ide o zníženie emisií oxidu uhličitého o 90 % do roku 2040.
Toto oznámenie odštartuje niekoľkomesačné rokovania, ktoré môžu trvať až rok, kým Európsky parlament tento cieľ potvrdí. V súčasnosti sa vynárajú otázky, či EÚ dokáže splniť svoje úlohy, a to nielen kvôli poľnohospodárom. 27-členný blok si už stanovil cieľ znížiť emisie do roku 2030 o 55 %, ale Komisia v decembri varovala, že členské štáty nie sú na dobrej ceste k dosiahnutiu tohto cieľa.
Hoci má nový cieľ pomerne širokú podporu, diskusie o spôsobe jeho dosiahnutia sa môžu radikálne zmeniť v júni, keď sa v EÚ uskutočnia voľby do Európskeho parlamentu. Podľa výkonnej riaditeľky bruselskej kancelárie klimatického think-tanku E3G Manon Dufourovej by sa nový parlament mohol rozhodnúť zachovať 90 percentný cieľ, ale pravdepodobne sa vyskytnú sporné body v otázkach, ako je poľnohospodárstvo a zákaz predaja áut so spaľovacím motorom.
"Je to možno trochu nový svet, do ktorého vstupujeme a v ktorom parlament nemusí byť tou najprogresívnejšou inštitúciou, čo bol doteraz status quo," povedala Dufourová. "Samozrejme, politické zloženie Európskeho parlamentu bude mať vplyv na európske opatrenia vo všetkých oblastiach, či už ide o trhy, zahraničnú politiku alebo klímu."
Jednou z najväčších zmien, ktoré by konzervatívnejší parlament EÚ mohol zaznamenať, je väčší odpor voči zvýšenej regulácii, najmä voči úplným zákazom. "Pozeráme sa na Európsky parlament, ktorý je viac naklonený regulačnej slobode členských štátov," povedala Dufourová. "To by mohlo mať vplyv aj na niektoré politiky do budúcnosti, keďže je skeptickejší voči environmentálnym a klimatickým politikám," dodala.
Európska ľudová strana (EĽS) sa už usiluje o zrušenie kľúčových prvkov širšej Zelenej dohody EÚ, ako je zákaz predaja automobilov so spaľovacím motorom do roku 2035, zameraný na postupné zavádzanie elektrických vozidiel. EĽS sa pred júnovými voľbami prezentuje ako zástanca poľnohospodárov a dôrazne sa stavia proti environmentálnej politike EÚ v oblasti poľnohospodárstva.
"Je jasné, že táto kampaň bude pre nás výzvou," povedal Eickhout, spolupredseda Európskej aliancie zelených. V roku 2019 boli podľa neho pre mnohých voličov prioritou otázky ohľadom klimatických zmien. "Boli to akési klimatické voľby," dodal. Zelení budú v nadchádzajúcich voľbách viesť kampaň za ešte ambicióznejšie ciele v oblasti klímy vrátane dosiahnutia čistej nulovej emisie do roku 2040, teda o 10 rokov skôr, ako je súčasný cieľ. Zároveň sa však budú usilovať o začlenenie väčšieho množstva sociálnej politiky do Zelenej dohody, ktorá je zastrešujúcim plánom EÚ v oblasti klímy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies