James Cook bol jeden z prvých, ktorí sa stretli s domorodými obyvateľmi odľahlých končín a zaznamenal ich kultúru, jazyk a zvyky. Jeho príspevok k vedeckému a geografickému poznaniu bol obrovský a ovplyvnil mnohých jeho nástupcov.
James Cook bol britský kapitán, navigátor a objaviteľ, ktorý sa preslávil svojimi troma cestami do Tichého oceánu medzi rokmi 1768 a 1779. Počas svojich ciest navštívil a zmapoval oblasti od Antarktídy po Beringov prieliv a od pobrežia Severnej Ameriky po Austráliu a Nový Zéland.
Cook bol jeden z prvých, ktorí sa stretli s domorodými obyvateľmi týchto končín a zaznamenal ich kultúru, jazyk a zvyky. Jeho príspevok k vedeckému a geografickému poznaniu bol obrovský a ovplyvnil mnohých jeho nástupcov.
James Cook sa narodil 27. októbra 1728 v dedine Marton v severnom Yorkshiri v Anglicku. Bol druhým z ôsmich detí farmára pochádzajúceho zo Škótska. Už od detstva prejavoval zvedavú a bystrú myseľ a jeho otec ho poslal do školy v susednej dedine.
V tínedžerskom veku sa zaujímal o more a lode a začal pracovať v obchode v prístavnom mestečku Whitby. V roku 1746 sa stal učňom u známeho lodného majiteľa Johna Walkera, ktorý prevádzkoval uhlie na svojich plachetniciach.
Cook sa naučil námorníctvu a navigácii na nebezpečných vodách Severného mora. V zime, keď boli lode opravované, Cook sa v noci vzdelával v matematike.
V roku 1755 vstúpil Cook do kráľovského námorníctva a zúčastnil sa siedmich rokov vojny proti Francúzom. V roku 1759 sa podieľal na mapovaní vstupu do rieky sv. Vavrinca počas obliehania Quebecu, čím si získal pozornosť admirálstva a Kráľovskej spoločnosti.
Táto spoločnosť bola zodpovedná za podporu vedeckého a geografického výskumu a hľadala vhodného kandidáta na vedenie výpravy do Tichého oceánu, ktorá mala za cieľ nájsť legendárnu južnú pevninu a pozorovať prechod Venuše popred slnko. Cook bol vybraný na túto úlohu a v roku 1768 sa vydal na svoju prvú cestu na lodi Endeavour.
Cookova prvá cesta do Tichého oceánu trvala od roku 1768 do roku 1771. Počas nej navštívil Tahiti, kde pozoroval prechod Venuše, a potom pokračoval na juh a na východ, kde objavil a zmapoval Nový Zéland a východné pobrežie Austrálie.
Cook bol prvým Európanom, ktorý preplával obe ostrovy Nového Zélandu a nazval ich Severným a Južným ostrovom. Na Austrálii sa vylodil na mieste, ktoré nazval Botanický záliv, a pokračoval pozdĺž pobrežia až po mys York. Počas tejto cesty sa Cook stretol s mnohými domorodými kmeňmi, ako napríklad Maorami, Aborigincami a Tahiťanmi.
Cook sa snažil nadviazať priateľské vzťahy s nimi, ale niekedy dochádzalo aj k násilným stretom, najmä keď sa pokúšal zobrať niektorých domorodcov na svoju loď. Cook tiež zaviedol prísne hygienické a stravovacie opatrenia na svojej lodi, aby predišiel skorbutu, chorobe spôsobenej nedostatkom vitamínu C. Vďaka tomu mal Cook nízku úmrtnosť svojej posádky v porovnaní s inými námornými expedíciami.
Cookova druhá cesta do Tichého oceánu trvala od roku 1772 do roku 1775. Počas nej sa Cook snažil nájsť južnú pevninu, ktorá sa domnieval, že existuje na základe starých map a správ. Cook použil dve lode, Resolution a Adventure, a preplával južný Atlantik, Indický oceán a južný Tichý oceán.
Cook dosiahol najjužnejšiu zemepisnú šírku, ktorú kedy dosiahol človek, a prekonal tak rekord svojho predchodcu, kapitána Jamesa Wallise. Cook sa dostal až k Antarktíde, ale nevidel ju, pretože bola skrytá za ľadovými bariérami. Cook tak dokázal, že južná pevnina, ak existuje, musí byť veľmi malá a odľahlá.
Počas tejto cesty Cook tiež navštívil niekoľko ostrovov v Tichomorí, ako napríklad Nové Hebridy, Novú Kaledóniu, Tongu a Veľkonočný ostrov. Cook sa opäť stretol s domorodými obyvateľmi, s ktorými vymieňal darčeky a informácie.
Cook tiež pokračoval v prevencii skorbutu a iných chorôb na svojej lodi, čo mu vyslúžilo uznanie od Kráľovskej spoločnosti, ktorá mu udelila Copleyho medailu, najvyššie vedecké ocenenie v Británii.
Cookova tretia cesta do Tichého oceánu trvala od roku 1776 do roku 1779. Počas nej sa Cook sústredil na hľadanie severozápadného priechodu, mýtickej cesty medzi Atlantikom a Tichým oceánom cez Severnú Ameriku.
Cook opäť použil loď Resolution, ktorú doprevádzala loď Discovery pod velením kapitána Charlesa Clerka. Cook preplával južný Tichý oceán a navštívil niekoľko ostrovov, ako napríklad Tahiti, Tongu, Havaj a Novú Kaledóniu. Na Havaji sa Cook stretol s veľkou úctou a pohostinnosťou od domorodých Havajčanov, ktorí ho možno pokladali za božstvo.
Cook pokrstil Havajské ostrovy na Sandwichove ostrovy na počesť svojho patróna, lorda Sandwicha. Cook potom pokračoval na sever a dosiahol pobrežie Aljašky, kde sa pokúsil preniknúť do Beringovej úžiny.
Cook sa dostal až k mysu Severná ruka, kde narazil na ľadovú stenu, ktorá mu zabránila v ďalšom postupe. Cook sa musel vrátiť na Havaj, kde sa chcel zásobiť a opraviť svoje lode. Na Havaji sa však Cook dostal do konfliktu s domorodcami, ktorí mu ukradli jednu z lodných člnov.
Cook sa pokúsil získať čln späť tým, že chcel uniesť havajského kráľa Kalaniopuu. Tento plán sa však nevydaril a Cook bol zabitý v boji s Havajčanmi 14. februára 1779. Jeho telo bolo potom rozčlenené a niektoré časti boli vrátené jeho posádke, ktorá ho pochovala na mori.
Cookova smrť bola tragickým koncom jeho slávnej kariéry, ktorá priniesla mnoho objavov a poznatkov o svete. Cook bol považovaný za jedného z najväčších prieskumníkov a námorníkov v histórii a jeho meno je dodnes spájané s dobrodružstvom a objavovaním.
Smrť Jamesa Cooka bola pre Britániu veľkou stratou a šokom. Cook bol považovaný za národného hrdinu a ikonu, ktorý priniesol mnoho objavov a poznatkov o svete. Jeho smrť vyvolala smútok, úctu a záujem o jeho život a dielo.
Jeho posmrtná sláva bola ešte väčšia ako za jeho života. Jeho cesty boli publikované v knihách, ktoré sa stali bestsellermi. Jeho menom boli pomenované mnohé miestach, lode, inštitúcie a pamätníky. Jeho príbeh bol inšpiráciou pre mnohých umelcov, spisovateľov a dobrodruhov.
Jeho smrť tiež ovplyvnila vzťahy medzi Britániou a Havajou, ktoré sa stali predmetom diplomatických sporov a neskôr kolonizácie. Cookov vplyv na Britániu a svet bol obrovský a trvalý
Vzťahy Jamesa Cooka s domorodcami, ktorých stretol počas svojich ciest do Tichého oceánu, boli zložité a rozporuplné. Cook sa snažil dodržiavať pokyny, ktoré dostal od Kráľovskej spoločnosti, aby sa správal k domorodcom s trpezlivosťou a rešpektom, a aby ich považoval za legálnych vlastníkov svojej zeme.
Cook si tiež vymieňal darčeky s domorodcami, ako napríklad železné nástroje, zrkadlá, šperky a oblečenie, a získaval od nich informácie o ich kultúre, jazyku a zvykoch. Cook sa zaujímal o domorodé spôsoby života a zaznamenal ich v svojich denníkoch a mapách.
Na druhej strane, Cook sa niekedy správal k domorodcom s násilím a krutosťou, najmä keď sa cítil ohrozený alebo podvedený. Cook často používal zbrane a kanóny na zastrašovanie alebo trestanie domorodcov, ktorí sa pokúšali ukradnúť jeho veci, najmä lode alebo člny.
Cook tiež niekedy unášal domorodcov na svoju loď, aby ich vypočúval alebo vymenil za ukradnuté predmety. Cook sa tiež neváhal zapojiť do boja s domorodcami, ak sa mu postavili na odpor. Cook bol zabitý v takomto boji s Havajčanmi, ktorí sa mu vzopreli, keď sa pokúsil uniesť ich kráľa.
Zdroje:
www.britannica.com/biography/James-Cook
www.hawaiistar.com/where-is-captain-cook-hawaii/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies