Ľudia zmenili Zem natoľko, že sťahovavým zvieratám hrozí vyhynutie

Približne 44 % uvedených druhov prechádza poklesom populácie. Najznepokojujúcejší je stav svetových sťahovavých rýb. Takmer všetky, 97 % z nich, sú ohrozené vyhynutím.

Správa, ktorú zverejnila agentúra OSN, je prvým súpisom, ktorý hodnotí stav migrujúcich druhov a ich snahu prežiť vo svete. Ten sa dramaticky zmenil vplyvom človeka. Zistilo sa v nej, že dve najväčšie hrozby sú nadmerné využívanie a strata biotopov v dôsledku ľudskej činnosti, ako je vyklčovanie pôdy pre poľnohospodárstvo, cesty a infraštruktúru.

Približne 58 % monitorovaných lokalít uznaných za dôležité pre migrujúce druhy čelí neudržateľnému tlaku zo strany človeka. Hlavnými hrozbami sú aj klimatické zmeny a znečistenie. Vyššie teploty nielenže nútia niektoré druhy cestovať ďalej, ale môžu tiež viesť k tomu, že sa zvieratá budú presúvať v inom ročnom období. To môže znamenať, že prídu korisť alebo o partnera na rozmnožovanie.

Jedným z najvýraznejších príkladov je narval jednorohý -  veľryba nazývaná aj ako "morský jednorožec". Tento mýticky vyzerajúci morský tvor trávi leto v pobrežných oblastiach bez ľadu a potom sa sťahuje na juh do hlbších arktických vôd. Keďže sa však oceány otepľujú a každoročné rozširovanie morského ľadu prebieha čoraz neskôr, vedci zistili, že niektoré narvaly odkladajú svoju cestu a riskujú, že v prípade jesenného mrznutia uviaznu v zamrznutom mory bez otvorov na dýchanie.

Globálne otepľovanie môže spôsobiť aj zničenie biotopov, napríklad koralových útesov pre morské živočíchy. Svetelné znečistenie spôsobuje, že migrácia je pre niektoré druhy nebezpečnejšia, najmä pre vtáky. V Chicagu na brehu Michiganského jazera bolo od roku 1978 nájdených viac ako 40 000 mŕtvych vtákov, ktoré narazili do budov po tom, ako ich prilákalo svetlo prúdiace z ich okien.

Vodný živočích narval

Správa tiež objasňuje, že sťahovavé tvory zohrávajú dôležitú úlohu aj pri udržiavaní krehkej ekologickej rovnováhy na Zemi. "Tieto živočíchy sú predovšetkým súčasťou ekosystémov, v ktorých sa nachádzajú," povedala výkonná tajomníčka CMS Amy Fraenkelová. "A máme veľa dôkazov, ktoré ukazujú, že ak tieto druhy odstránime - ak ich počet klesne, bude to mať vplyv na ekosystémy, v ktorých sa nachádzajú, a to nie pozitívnym spôsobom," dodala.

Napríklad také netopiere. Môže byť ťažké myslieť na ne ako na tvory, ktoré robia svet krajším. Ale tie, ktoré migrujú, zohrávajú kľúčovú úlohu ako opeľovači obrovského množstva plodov a kvetov - podľa správy opeľujú viac ako 500 druhov kvitnúcich rastlín. Taktiež roznášajú semená, ktoré pomáhajú udržiavať zdravé lesy, a regulujú šírenie hmyzu tým, že ho konzumujú.

Netopiere však ohrozuje odlesňovanie, ktoré ničí ich biotop, ako aj lov - ich mäso sa v niektorých krajinách považuje za delikatesu. Hluk tiež rozptyľuje netopiere pri hľadaní potravy, čím sa znižujú ich lovecké schopnosti.

Správa agentúry OSN však obsahuje aj dobré správy. Pozitívny vývoj zaznamenalo 14 druhov vrátane modrých a hrbatých veľrýb. Celkovo je však situácia alarmujúca. "Správa nám jasne ukazuje, že neudržateľné ľudské aktivity ohrozujú budúcnosť sťahovavých druhov - tvorov, ktoré sú nielen indikátormi environmentálnych zmien, ale zohrávajú neoddeliteľnú úlohu pri udržiavaní funkčnosti a odolnosti zložitých ekosystémov našej planéty," uviedla vo vyhlásení Inger Andersenová, výkonná riaditeľka Programu OSN pre životné prostredie.

Odborníci tvrdia, že zníženie hrozieb pre migrujúce druhy si bude vyžadovať celosvetové úsilie, keďže mnohé zvieratá, ktoré sa vydávajú na tieto pravidelné cesty, prekračujú medzinárodné hranice, či už na súši, v mori alebo na oblohe.