Už prvé zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta vyvolala v západoeurópskych krajinách rozpaky. Väčšina európskych štátnikov počas volebnej kampane jednoznačne prejavovala sympatie k jeho protikandidátke Hillary Clintonovej. Tú Trump síce porazil napriek tomu, že Clintonová získala viac hlasov, ale americký volebný systém je iný ako ten „pomerný“ na Slovensku a inde. Rozhodujú nie voliči, ale volitelia. A tí na základe volieb v jednotlivých štátoch zvolili Trumpa ako v poradí 45. prezidenta v dejinách USA.
Momentálne má rodený Newyorčan Donald Trump celkom slušné vyhliadky stať sa po voľbách na jeseň tohto roku 47. prezidentom, a to bez ohľadu na svoj vek. Už po voľbách v roku 2016 sa stal najstarším (nar. v r. 1946) prvozvoleným prezidentom krajiny. Jeho vyzývateľom navyše bude zrejme Joe Biden, ktorý je ešte o štyri roky starší.
Na sexuálne škandály úspešných a bohatých mužov si Amerika zvykla už dávnejšie, nevyhla sa im ani taká ikona ako mladý J. F. Kennedy alebo neskôr Bill Clinton. D. Trump však čelí inému problému. Po prehratých voľbách s Joem Bidenom odmietol uznať porážku, voľby vyhlásil za zmanipulované a tým spochybnil celú posvätnú štruktúru americkej demokracie. To mu vládnuci garnitúra demokratickej strany neodpustila a už roky ho ťahá po súdoch. Je však stále iba obvinený, nie usvedčený a odsúdený, takže podľa zákonov mu nič nemôže brániť uchádzať sa opäť o post najmocnejšieho muža Ameriky a možno aj celého sveta.
Ako prezident sa Trump vyznačoval filozofiou „Amerika na prvom mieste“ („America first“), čo bola predzvesť k návratu k izolacionizmu, ktorý má v USA slušnú historickú tradíciu. Inými slovami, USA sa majú starať najprv o seba a riešiť si svoje problémy, nie problémy iných. Tí nech sa kľudne pozabíjajú. Amerika tak ušetrí na výdavkoch pre svoje početné vojenské základne vo svete, sprísni svoju colnú politiku a odmietne rešpektovať svoje medzinárodné záväzky, napr. bojovať proti klimatickým zmenám.
To sa týka aj záväzkov voči NATO. Túto organizáciu Trump ako prezident označil za „zbytočnú“ a teraz v predvolebnej kampani tento zahraničnopolitický a bezpečnostne-politický kurz opakuje. Tvrdí, že ak členské krajiny NATO (je ich dokopy 31) nebudú prispievať na obranu minimálne dvomi percentami hrubého národného dôchodku, USA im v prípade vojny s agresorom nepomôžu.
Je nutné priznať, že mnohé členské krajiny svoje členstvo zneužívali a považovali svoju bezpečnosť za zaručenú, pretože predsa platí mušketiersky princíp „jeden za všetkých, všetci za jedného“ (článok číslo 5 Zmluvy o NATO). Ak bude zle, strýko Sam z Ameriky sa o nás postará. Zatiaľ to platilo, stačilo odstrašenie. Ak by Ukrajinu „boli bývali“ prijali do NATO na samite v Bukurešti v roku 2008 (o čo sa Ukrajina zúfalo snažila), Rusko by ju v r. 2014 (obsadenie Krymu) a v roku 2022 (útok na východnú Ukrajinu a na jej hlavné mesto Kyjev) nenapadlo. Inak by vedome rozpútalo ďalšiu svetovú vojnu. Obsadenie Estónska alebo Lotyšska, kde žije ešte početnejšia ruská menšina ako na Ukrajine, by bola pre Moskvu hračkou. Lenže všetky tri pobaltské krajiny sú členmi Aliancie, tak to Rusko ani neskúsilo. Len sa nezmyselne vyhráža jadrovou vojnou.
Donald Trump, nevyspytateľný ako vždy, teraz túto silu odstrašenia skompromitoval. Nutno pripustiť, že záväzok prispievať na obranu „prinajmenšom“ dvomi percentami HDP, v prístupových zmluvách medzi NATO a novoprijatými štátmi nie je písomne zakotvený. Išlo o ústne deklarácie, teda o akýsi „gentleman agreement“.
Už za svojho ´prezidentovania´ dal Donald Trump najavo, že zahraničnú a bezpečnostnú politiku USA mení. Nariadil stiahnuť americké ozbrojené sily zo severnej Sýrie. S Talibanom sa dohodol, že ukončí misiu NATO v Afganistane výmenou za sľub, že talibanci nedovolia al-Káide pôsobiť na ich území. Dnes Taliban zvádza krvavé boje s ozbrojencami Islamského štátu, detská úmrtnosť opäť rekordne narástla (bez americkej prítomnosti OSN a jej WHO – Svetová zdravotnícka organizácia – z Afganistanu rýchlo zdupkala), ženy sa opäť dostali do podradného postavenia.
Toto Trumpa a jeho voličov netrápi, na „prvom mieste“ sa majú nachádzať záujmy Ameriky nie vo svete, ale doma. Trump opäť vydiera prostredníctvom svojich republikánskych zástupcov Kongres (blokácia pomoci Ukrajine, ak nedáte peniaze na zastavenie nelegálnej migrácie cez mexicko-americkú hranicu).
Jeho dávnejšie a súčasné vyhrážky na adresu NATO však priniesli výsledky. Tie členské krajiny Aliancie, ktoré boli jej príživníkmi, svoje výdavky na obranu naozaj zvýšili. To sa netýka štátov, ktoré si „gentleman agreement“ ctili (Poľsko, pobaltské krajiny, nehovoriac o Grécku, Francúzsku, Turecku či Veľkej Británii). Spamätalo sa aj Slovensko a dokonca taký príživník ako Česko. Tí, vydesení Trumpovou rétorikou, začali do obrany investovať masívnejšie, aj keď sa to nutne odrazí na sociálnom živote (zdravotníctvo, školstvo, dôchodky...). Ale Trump „neplatičov“ prebudil z bezstarostného bezpečnostného pohodlia. Izrael ktorý je vo vojne po celý čas svojej existencie, nie je od NATO alebo EÚ závislý, podporu USA má paradoxne zaistenú za Trumpa dokonca viac ako za súčasného prezidenta. Paradoxne preto, že Židia v USA volia tradične demokratickú stranu.
Rusku Trumpova križiacka výprava proti NATO nesmierne vyhovuje, aj keď ho na Ukrajine čaká dlhá vojna, ktorá – ak Rusko uspeje – prejde do ešte dlhšej a nekonečnej partizánskej vojny.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies