Všeličo nám v živote spôsobuje smútok, ach, kiežby to tak nebolo, ale takou výsadou, žeby sme smútenie nepoznali, iba ak z piesní, sa pochváliť nemôžeme. Neopätované lásky, skončené priateľstvá, poškriabané dôvery, prázdne rodinné vzťahy a práce, v ktorých sa dusíme, to všetko nás občas núti tvár nekriviť do úsmevu. Núti nás to len tak byť, len prežívať a na chvíľu sa vzďaľovať od radosti. Ale i tak, hoci to nie sú maličkosti, som presvedčená, že najsmutnejší sú tí, ktorí nevedia prijímať dar.
Nehovoríme tu o hocijakých daroch, ale o jednom konkrétnom. O milosti. O tej, ktorá je od Boha, daná zadarmo, ponúknutá každému. Podmienka? Len veriť v Neho. Len prijať. Len v nej žiť a chodiť.
Dvaja muži
Boli dvaja muži a obaja prišli do chrámu, aby sa tam modlili. Jeden farizej, čiže z náboženského hľadiska veľmi vysoko postavený človek. Druhý colník, spoločnosťou neobľúbený, lebo jeho povolanie, nuž, bolo také, aké bolo, považované za nečestné. Rozdiely už ani nemohli byť väčšie.
Lenže colník prišiel v pokore, ani sa neodvážil pozdvihnúť zrak. Ani sa neodvážil nič ceknúť nahlas. Len Bohu vravel, že vie, aký je a prosil o odpustenie. A viete, čo sa stalo? Z chrámu odišiel inakší, ospravedlnený, lebo si na svoje srdce obliekol milosť.
No a farizej, ten bol naladený rozdielne. Po pokore akoby sa zem zľahla. Len v modlitbe, ak sa to tak dá vôbec nazvať, opakoval, aký je rád, že nie je ako tamten colník, že je lepší. Myslel si, že stačí, ak bude robiť skutky, ak bude mať postavenie, ak dodrží všetko zo zákona. A zabudol na milosť. Na to, že ju potrebujeme všetci a že nie je založená na tom, čo sme my urobili či neurobili. Až keď ju vezmeme za svoju, potom ona sama nás bude privádzať k dobrým skutkom. Ale nie z túžby, aby sme si ju vyrobili, len z vďaky.
Farizej odchádzal z chrámu nezmenený a ani o tom nevedel, že to vlastne bolo smutné, tak veľmi smutné.
Neprijatá milosť
Ak milosť nepríjmeme, budeme robiť rôzne veci.
Budeme žiť ako farizej, naháňať sa za dobrými skutkami a za zákonmi,
Alebo, naopak, zaživa nás zhltne vina. Vina nás bude trápiť na lôžku, budeme si myslieť, že najskôr musíme niečo vykonať, dajako sa očistiť, až potom môžeme prísť k Bohu.
Alebo budeme prázdni, lebo neuveríme, že také niečo je možné, že taká milosť naozaj existuje. Alebo...
Možností je veľa, ale len jedna je tá najlepšia. Milosť je predsa sladšia než tri balíky cukríkov, je krajšia než všetky umelecké obrazy sveta a je potrebnejšia než sol. Pre nás všetkých.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies