Od zablúdenia nás môže zachrániť aj niečo, čo nám Boh daroval. Viete, čo to je?

Boh myslel na všetko a vo svojej nesmiernej prezieravosti nám niečo dal. Niečo do nášho vnútra, vďaka čomu pochopíme, čo sa deje. Alebo by sme aspoň pochopiť mali, ak sa nebudeme klamať.

V taxíku
Zuzana plánovala stretnutie s mužom. Práve nasadla do auta, taxikárovi nadiktovala adresu a rátala minúty, kým ho opäť uvidí. Dohodli sa, že na miesto určenia príde asi o desať minút, ale pre istotu mu už pohodlene usadená volala.

Zvonilo a zvonilo, odpoveď žiadna. Uvidí predsa zmeškaný hovor a zavolá naspäť, utešovala sa. Lenže nevolal, a tak skúšala znovu a znovu. Nevedela, kde presne je, a aj keď už dorazila do cieľa, nevidela ho. Srdce jej divoko tĺklo, ani čoby ju každú chvíľu malo zradiť. Ani čoby mala každú chvíľu zamdlieť.

„Nechoď tam,“ šepkal jej tichučký hlások. Radil jej, nech sa otočí, nech radšej ide späť domov. Odmietala sa ním však riadiť, ani len sa nezastavila, aby v myšlienkach preskúmala, odkiaľ varovanie pochádza a prečo sa vôbec objavilo. Naopak, volala mu znovu a zas, až sa napokon uráčil prísť.

Teraz, päť rokov po udalosti, si želá, kiežby skúmala tie nevysvetliteľné pocity. Lebo keby to bola urobila, nedostala by sa do ťažkostí. Nevstúpila by do vzťahu, ktorý jej spôsobil obrovské zranenia.

Žalmista sa tak modlil
Je jeden žalm, no vlastne žalmov je veľa, všakže? Mám však na mysli jeden konkrétny, kde sa žalmista modlí k Bohu, aby ho skúmal. Prosil, nech skúma, po akej ceste ide, nech nevybočí, nech sa neocitne na ceste trápenia. Boh totiž môže skúmať naše srdce, ba čo viac, On to aj robí. A dáva nám čosi neuchopiteľné, čím oznamuje, že by sme mali ísť inou cestou. Vraví, aby sme sa vyhli tomu či tamtomu, lebo On jediný pozná budúcnosť so všetkými jej dôsledkami.

Môžeme sa skúmať aj my
Viete, čo je ešte dobrou správou? Že i my sami sa smieme skúmať, lebo aj toto nám Všemohúci daroval. Akúsi schopnosť pristaviť sa, nahliadnuť do svojho vnútra. O tom hovorí aj istý biblický príbeh, kde jeden z dvoch synov požiada otca o podiel z dedičstva. Len čo ho dostane, opúšťa bezpečie domova a vydáva sa na skusy do sveta. Pije, stretáva ženy, míňa bez rozmýšľania, ako keby si myslel, že majetok bude mať vždy bez toho, aby čo i len prstom pohol. Ako keby veril, že sa mu z mincí nestratí ani jedna bez ohľadu na to, koľko ich utratí. Ani netreba vravieť, ako to dopadlo. Isteže o všetko prišiel, a tak sa túlal hladný, špinavý, bez nádeje.

Vtom však, ako Biblia opisuje, vstúpil do seba a povedal si, že sa vráti k otcovi, že ho poprosí o odpustenie, a aj keby mal byť len obyčajným pracovníkom vo svojom dome, aj tak to bude lepšie. Skončilo sa to šťastne, lebo otec ho privítal ako syna, oslávil jeho príchod a všetci sa veselili. Nebolo by sa to stalo, keby sa chlapec neskúmal. Keby si nedoprial chvíľu či dve, aby si vstúpil do svedomia. Nie je hanba sa vrátiť, veru nie. Ani nie je hanba zastať. Lebo tá cesta, ktorú tvorí jeden ľudský život, nie je nekonečná, raz sa isto skončí. A lepšie je prehodnotiť ju, než ísť a ísť, unaviť sa a až kdesi na konci s horkými slzami priznať, že sme kráčali zle.