Nenechali ste nič na náhodu a máte už do poslednej bodky premyslené, čo sa v ktorý deň počas veľkonočných sviatkov objaví na vašej sviatočnej tabuli? Ak ešte stále hľadáte inšpiráciu, aké veľkonočné dobroty pripraviť, možno vám pomôže niekoľko našich tipov.
K Veľkej noci neodmysliteľne patria aj sviatočné jedlá, ktoré nielen spríjemnia tieto dni, ale nesú aj určitú symboliku, viažu sa s tradíciami, zvykmi, majú svoj duchovný či praktický význam. Aké zaujímavé tradície si pestujeme na Slovensku, či sa týka veľkonočného menu?
Veľkej Noci predchádza 40-dňový pôst. Ten naši predkovia zvykli prečkať s rôznymi kašami, jedlami z obilnín, zeleniny, strukovín, kapusty... Robili si kaše z jačmeňa, pohanky, kukurice, pšena, ale aj bôbu, hrachu, cíceru, jedli k tomu huby, ovocie.
K tomuto obdobiu patrilo aj veľa polievok – kapustová, demikát (teda guláš, ktorý „mäso nevidel“), krúpová, cesnaková... Samozrejme, počas pôstu nesmeli chýbať rezance, alebo fliačky s tvarohom, makom.
Ešte pred samotným hodovaním zvykli naši predkovia dodržiavať posolstvo Škaredej stredy (kedy pokrm na tanieri nemal byť nijako honosný či okázalý, ale naopak skôr škaredý, zanedbaný, skromný) a Zeleného štvrtka, ktorý patril zelenine, bylinkám, všetkému zelenému – najmä špenátu, strukovinám, ale aj petržlenu či žihľave.
Na Zelený štvrtok sa tiež zvykli piecť tvz. judáše – pečivo z kysnutého cesta, často konzumované s medom – ktoré malo pripomínať zradu jedného z Ježišových učeníkov, čo napokon viedlo k veľkým udalostiam, spojeným s Veľkou nocou.
Veľký Piatok – deň ukrižovania Ježiša Krista, mal byť dňom smútenia, teda pôstu, jedli sa väčšinou kaše, cestoviny. Až po ňom, s Bielou Sobotou, prichádza nádej a prvé náznaky oslavy. Typickým pokrmom tohto dňa je mazanec – veľkolepý bochník s hrozienkami (môžu byť máčané v rume) a mandľovými lupienkami, známy v týchto končinách už od 14. storočia.
No a potom sa už začína to pravé sviatočné hodovanie!
Veľkonočná nedeľa už patrí jedlám od výmyslu sveta – medzi nim aj rôznym druhom mäsa. Na slovenských stoloch prevláda najmä šunka, často podávaná s chrenom, ako symbol plodnosti, alebo údené s vajíčkami. Kedysi bola bežná aj jahňacina. K tomu rôzne buchty, plnky, jedlá z vajec, mäsa a žemlí – baba, kurka, či stratené kura - teda plnka z pečiva, vajec, slaniny, cesnaku, vývaru, majoránky...
Otváralo sa tiež dobré vínko na oslavu týchto dní.
Typickou dobrotou Veľkej noci je aj veľkonočná hrudka, syrek alebo žolta. Ide o bochník z vajec, mlieka a pažítky, ktorý sa následne podáva s chrenom, kyslou kapustou či údeným mäsom a populárny je najmä na východe Slovenska.
Šikovným gazdinkám na stole na Veľkú noc nechýba ani nádherný baranček – podstata týchto sviatkov, v nejakej sladkej podobe. Piekli a dodnes sa pečú tiež calty – koláč z droždia, mlieka, vajec, s pridaním citrónovej kôry, hrozienok, rumu, badyánu.
V pondelok nesmeli chýbať na stole vajcia v akejkoľvek podobe ako symbol nového života, vzkriesenia. Ak sa radi hráte a máte estetické oko, môžete vytvoriť napríklad linecké koláčiky v tvare vajíčok či vytvoriť si zo sladkostí iné veľkonočné motívy, ktorými ohúrite hostí.
Sviatočný stôl krásne ozdobia rôzne rolády – syrová, špenátová, šunková, či teriny so šunkou, petržlenom, kukuričkou... Pochúťkou namiesto čipsov môžu byť škvarkové pagáče. Všetky veľkonočné jedlá skvele doprevádza cvikla či chren.
A aké víno si k veľkonočnému stolu otvoriť? K zeleninovým jedlám či jahňacine skúste Veltlín zelený, k sladkostiam polosuchý Devín alebo Rízling. K veľkonočnej babe si otvorte ružový Cabernet.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies