Boh je láska, to predsa vieme, lebo ak sme sa o tom aj nepresvedčili na vlastnej koži, aspoň sme už čo-to počuli. Je to aj prvá vec, ktorá nám zíde na um, ak sa ktosi spýta, aký je Boh, odpovedáme, že je dobrý a že je láska. Ale čo to v skutočnosti znamená?
Keby sme chceli byť príliš vznešení, tak by sa dalo pokojne napísať, že to znamená úplne všetko a ani by sme neklamali. Je to totiž tak, že kto objavil Jeho, získal lásku, získal všetko potrebné na prežitie. Ale ak sa bližšie pozrieme na Ježišovu cestu z neba na zem a späť, ktorú absolvoval, všimneme si čosi pozoruhodné. Čosi, čo by nám nemalo schádzať z mysle, aj keď nás obklopuje temnota.
Colník
Bol raz jeden muž pracujúci ako colník. Jeho zamestnanie nebolo najčestnejšie, preto ho ani ľudia nemali radi. Azda ho rešpektovali, azda ho aj na ulici pozdravili, ale že by ho nazývali priateľom alebo milším ako brat, to asi ťažko. Sedel si jedného dňa vo svojej práci, keď tu zrazu šiel okolo on. Ježiš na neho pozrel a povedal:
„Poď za mnou.“
A colník vstal a išiel za ním. Ježiš za ním vstúpil do situácie, v ktorej sa nachádzal. Dotkol sa miesta hriechu, dotkol sa jeho osamelosti. Dal mu možnosť robiť veci inak a lepšie.
Lazarova smrť
Potom bol aj iný muž menom Lazar. Ježišovi bol blízky, veď ho aj pozýval k nim domov, aby pojedol s ním a jeho sestrami. Lenže Lazar skonal a na dve sestry, Martu a Máriu, dopadol obrovský žiaľ. Ježiš, keď sa o tom dopočul, vstal a odišiel tam za nimi. Na miesto posledného odpočinku, na miesto, kde padali slzy väčšie ako hrachy, tam, kde sa len tak liala beznádej, ani čoby to bola zúrivá rieka. Ježiš plakal s nimi, súcitil. Áno, tento príbeh dopadol trošku inak, skončil sa zázrakom, lebo Ježiš vzkriesil Lazara z mŕtvych. Žiaľ, nie všetko takto končí, vlastne tak končí máločo. Ale viete, kde je pointa? Je to o tom, že Ježiš prichádza, keď sme na dne. Prelieva s nami slzy, keď oplakávame mŕtvych alebo aj vtedy, keď nám ubližujú živí. On sa neštíti priblížiť sa k nám. Koniec koncov neštítil sa malomocných, zastával sa slabých, podával ruku ochrnutým a pomáhal im vstať. A to je láska. Že nech sme kdekoľvek, na cintoríne, v záhrade či v práci, On je s nami. Neopustí, nevzdiali sa. Neprestáva nás milovať, naopak, znovu a znovu, keď ráno otvárame oči, pripomína nám, že je tu nová milosť v podobe ďalšieho dňa.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies