"Absolútne netuším, aký je môj životný cieľ," alebo "Pochybujem, že môj život má nejaký zámer." Mnohí ľudia bojujú s podobnými myšlienkami a ani v dospelosti netušia, čo je to „niečo“, prečo prišli na tento svet.
A tak tápame, hľadáme odpovede rôznymi spôsobmi, chodíme na drahé semináre, študujeme knihy na túto tému, robíme si rôzne osobnostné a kariérne testy… No stále cítime to prázdno. Nevieme, čím sme jedineční, čo je to naše špeicálne, čo nás naplní, v čom môžeme byť excelentní…
Ak sa aj vás týkajú tieto riadky, určite neupadajte do stavov beznádeje, rezignácie a presvedčenia, že vy ste jednoducho žiadnym cieľom neboli obdarení a nie je nič, v čom by ste mohli vynikať, čo by vás mohlo napĺňať radosťou, užitočnosťou.
Nikto neprišiel na tento svet len tak náhodou, bez zámeru, túžieb a cieľov, ktoré nám Boh vložil do srdca. A ak aj vy ani nikto vo vašom okolí tieto ciele a zámery doteraz neodhadol, môžete si byť istý, že „On pozná plány, ktoré má s vami, plány, aby sa vám darilo, aby ste mali nádej a budúcnosť,“ (Jer. 29,11).
Pravdou je, že určite aj vo vás – i keď to práve teraz možno tak necítite a neveríte – sú určité dary, túžby a schopnosti, ktorých súčinnosťou môžete vybudovať svoj radostný a úspešný životný zámer.
A hoci mnoho ľudí odhalí tieto tendencie a charakteristiky v sebe až po rokoch hľadania, často v neskorom veku, všetky indície smerujú k tomu, že náš životný zámer je do nás vložený už odmalička. A je len na nás, ako skoro ho odhalíme a čo s tým urobíme…
Preto aj stále viac odborníkov na túto tému odporúča ľuďom, ktorí trpia akousi pázdnotou, stratou zmysla a zámeru svojho života, aby sa vrátili do svojho detstva a pátrali tam. Ak si dáte čas a budete pozorní, určite tam stopy svojich túžob, unikátov a snov objavíte…
Odpoveďou sú šťastné momenty z detstva
Každého z nás v detstve niečo tešilo, bavilo, prejavovali sme sklony k určitým činnostiam, talenty k niečomu, čo nás ťahalo viac ako to ostatné. Len sme to možno časom odložili na poličku, nechali zapadať prachom, zabudli na to v pokluse starostí bežných dní, odhovárania a odrádzania okolia, sklamaní a zlyhaní, ktoré prináša život.
A tak, zomletí realitou si necháme nahovoriť, že sny a radosti z detstva boli iba neužitečnou zábavkou, hlúposťami, prepychom, ktorý si v dospelosti nemôžeme dovoliť, pretože sa musíme venovať niečomu serióznímu, nudnému, sivému… No v tomto sa veľmi mýlíme. Jednak preto, lebo okamihy zábavy, radosti a vzrušenia z objavovania, tvorenia či hry patria takisto do detstva ako do dospelosti. A tiež preto, že naše tendencie, preferencie a zPáľuby z detstva jednoducho nie sú žiadnou náhodou.
Tie činnosti, pri ktorých ako deti zabúdame na čas, dokážu nás pohltiť, naplniť úžasom, a v ktorých postupne aj začíname medzi rovesníkmi vynikať, to sú tie veci, do ktorých nás chce Boh smerovať aj v budúcnosti. Cez hru v detstve nám ukazuje, kto sme.
Nie nadarmo nám hovorí, aby „sme boli ako malé deti“ (Mt. 18,3). Inými slovami, aby sme si zachovali čistotu, schopnost snívať, veriť svojim schopnostiam, svojmu srdcu a jeho túžbam, pohrúžiť sa do niečoho s radosťou, vášňou a vytvárať tak majstrovské diela.
Aby sme nezrádzali to, čím v skutočnosti sme a odjakživa sme boli. Aby sme stavali na svojich silných stránkach, zdokonaľovali ich pre prospech seba aj sveta. Aby sme sa nebáli naplniť ten zámer, do kterého nás Boh volá. Aj a práve cez túžby a radosti, ktoré vložil do nášho srdca.
Vytvorte si zoznam radostí
Skúste si preto zahrať jednu zábavnú hru – cvičenie, ktoré vám možno pripomenie vaše dávne túžby a radosti, na ktoré ste možno v chvate dní a pod tiahou starostí už zabudli.
Vezmite do ruky pero, sadnite si k listu bieleho papiera a píšte. Píšte rad za radom pod seba veci, činnosti, spomienky z detstva, ktoré sa vám vynárajú jako najkrajšie. Najfarebnejšie. Najsladšie. Tie, pri ktorých vám divo búchalo srdce, oči vám žiarili, boli ste naplnení šťastím, hrdí, cítili ste sa byť vo svojej koži, autentickí…
Môžte si to nazvať aj zoznam vecí, ktoré vyjadrujú „vaše skutočné ja“. Neobmedzujte sa, píšte veci, ktoré vám napadajú, hladia vám dušu, privolávajú úsmev na tvár, priťahujú vás. Či už to bude spomienka na to, ako ste behali bosí v potoku, písali svoje prvé básničky, budovali niečo z lega, zbierali bylinky za domom starej mamy…
Píšte a majte pri tom stále na pamäti – čo som bol/bola naozaj ja? Kedy som žila? Čo je to moje pravé ja? Ak už sa vám vyčerpaju všetky položky z detstva, píšte ďalej a pokračujte pozvoľna do dospelosti. Kam vás nesú tie detské spomienky, kam vás smerujú, k akým činnostiam a snom v dospelosti? Ako môžete všetku tú radosť, vášeň a odhodlanie využiť teraz? Choďte stále po tom istom pocite radosti, svetla, vzrušenia. Sami budete prekvapení, k čomu vás takýto zoznam môže doviesť.
Nerezignujte nikdy na svoj život a na špeciálny plán v ňom! Boh nerobí žiadne náhody a presne vie, s akým zámerom vás stvoril. V detstve sme to vedeli aj my, boli sme nepopísané bielučké listy, v prirodzenom spojení s tým autentickým v nás. Nikdy nie je neskoro znovu to objaviť, oprášiť a dať tomu nový život.
Vráťte sa k vášňam z detstva, porozmýšľajte, ako by ste ich mohli rozvíjať a uplatniť dnes. A nie, nemusíte hneď krvopotne rozmýšľať nad tým, ako ich zajtra speňažiť. Zaraďte si jednoducho do života radosti, ktoré ste mali v detstve. Uvidíte, ako vám budú meniť život a viesť vás po tých stopách ďalej, k vášmu autentickému ja.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies