V Jeruzaleme v noci na nedeľu (14. 4.) zneli sirény vzdušného poplachu i výbuchy po zásahoch protivzdušnej obrany, výstrahu počuli tiež obyvatelia ďalších miest Izraela, ktorý čelil rozsiahlemu vzdušnému útoku zo strany Iránu.
Útok nakoniec zrejme nepriniesol veľké škody. Výrazne však zostril napätie v už tak nepokojnom regióne.
Irán za uplynulú noc proti Izraelu vyslal vyše 300 dronov a rakiet, uviedla izraelská armáda s tým, že 99 percent z nich zostrelili.
Nočná operácia, ktorú iránska armáda nazvala „Skutočný sľub“, je odpoveďou na nedávny úder proti iránskemu konzulátu v Damasku, kde 1. apríla zomrelo viacero významných predstaviteľov iránskych revolučných gárd. Izrael sa k útoku neprihlásil, predpokladá sa ale, že je zaň zodpovedný.
Iránska misia pri OSN akciu označila za reakciu na „opakované zločiny“ židovského štátu, uviedla, že USA musia zostať mimo a ak Tel Aviv „neurobí ďalšiu chybu“, bude vec možné považovať za uzavretú. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však vo vyhlásení po začiatku útoku uviedol, že Izrael sa na priamy útok Iránu pripravoval a že akýkoľvek úder nenechá bez odvety.
V Izraeli médiá s odvolaním sa na záchrannú službu zatiaľ hovoria len o jednom ťažko zranenom beduínskom dieťati a s odvolaním sa na armádu o drobných poškodeniach na jednej leteckej základni na juhu krajiny.
Spojené štáty budú proti akejkoľvek odvete Izraela proti Iránu za jeho nočný útok, povedal v nedeľu podľa nemenovaného zdroja serveru Axios americký prezident Joe Biden izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi.
Podľa Bidena si Izrael v noci pripísal víťazstvo, pretože Irán na jeho území nezasiahol žiadny cenný cieľ.
Biden povedal izraelskému premiérovi, že sa to stalo vďaka spoločnému úsiliu Izraela, Spojených štátov a ďalších krajín. Netanjahu podľa amerického zdroja, na ktorý sa odvoláva Axios, odpovedal, že rozumie, keď mu Biden oznámil, že nepodporuje odvetnú akciu proti Iránu a že Spojené štáty sa do takejto akcie nezapoja.
Americký minister obrany Lloyd Austin podľa agentúry Reuters odkázal Teheránu, aby okamžite zastavil ďalšie možné útoky. Spojené štáty si vojnu s Iránom neželajú, ale „nebudú váhať, ak pôjde o ochranu amerických jednotiek v regióne a o podporu izraelskej obrany,“ povedal.
Na mimoriadnom zasadnutí sa v nedeľu pre iránsky útoku na Izrael zíde Bezpečnostná rada OSN. Podľa denníka The New York Times to uviedlo zastúpenie Malty, ktorá rade v súčasnosti predsedá.
O zvolanie schôdzky požiadal izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan. Na sociálnej sieti X napísal, že „iránsky útok je vážnou hrozbou pre celosvetový mier a bezpečnosť a očakávam, že Rada použije všetky nástroje na to, aby podnikla proti Iránu konkrétne kroky“. Zasadanie sa bude konať o 16.00 h miestneho času (22.00 h SELČ).
Správanie Iránu odsúdil generálny tajomník OSN António Guterres. „Vyzývam na okamžité zastavenie tohto nepriateľského konania. Som hlboko znepokojený pre veľmi reálne nebezpečenstvo devastujúcej eskalácie v celom regiónu,“ uviedol šéf OSN vo vyhlásení.
Guterres vyzval všetky strany na maximálnu zdržanlivosť, aby zabránili rokovaniam, ktoré by mohlo viesť k veľkým ozbrojeným konfrontáciám na viacerých frontoch na Blízkom východe.
K výzvam ku zdržanlivosti sa pripojila aj Saudská Arábia. „Vojenská eskalácia“ a jej možné dopady ju znepokojili, uviedlo ministerstvo zahraničia tejto blízkovýchodnej krajiny. Zdôraznilo, že je potrebné, aby bezpečnostná rada OSN prevzala zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. A to najmä na Blízkom východe, ktorý je v tomto ohľade veľmi citlivý.
Podľa Rijádu je dôležité zabrániť ďalšiemu prehĺbeniu krízy, pretože v prípade, že by sa situácia zhoršila, hrozia „strašné následky“.
Americký prezident Joe Biden na nedeľu zvolal rokovania šéfov štátov skupiny G7, ktorá združuje hospodársky najvyspelejšie krajiny sveta. Biely dom to oznámil v nedeľu nad ránom SELČ po Bidenovom telefonickom rozhovore s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Spojil sa s ním v súvislosti s iránskym útokom.
„Zvolám ostatných lídrov krajín skupiny G7, aby sme koordinovali jednotnú reakciu na iránsky bezostyšný útok,“ povedal Biden. Dal znovu najavo, že tento čin Teheránu „tým najrozhodnejším spôsobom odsudzuje“. Americká armáda pomohla Izraelu zostreliť „skoro všetky“ drony a rakety vyslané na Izrael. USA platia za najväčšieho spojenca Tel Avivu.
Šéf Bieleho domu tiež povedal, že Spojené štáty nezaznamenali žiadny útok na americké jednotky alebo objekty v regióne. Zostávajú však bdelé voči všetkým hrozbám.
Pre iránsky útok na Izrael hovoril tiež izraelský minister obrany Joav Galant so svojím americkým náprotivkom Lloydom Austinom. Uviedol denník The Times of Israel. Podľa Gallantovej kancelárie izraelský minister Austina „informoval o izraelských obranných akciách proti iránskemu útoku“.
Zároveň mu poďakoval za to, že Američania stoja po boku Izraela. Povedal mu, že izraelská armáda zostáva v najvyššej pohotovosti pre možný ďalší pokus o útok.
Vedenie izraelskej armády po nočnom vzdušnom útoku z Iránu hodnotí situáciu a diskutuje o plánoch ďalšieho postupu. Uviedla to nad ránom armáda podľa amerického denníka The New York Times (NYT).
Izraelskí činitelia denníku povedali, že na nočný útok Irán použil celkovo 185 dronov a 36 striel s plochou dráhou letu. Vypustil tiež 110 balistických striel. Väčšinou priamo z iránskeho územia, aj keď malé počty boli vypustené z Iraku a tiež z Jemenu, uviedol denník.
Šéf štábu izraelských síl Herci Halevi hodnotia nočné udalosti spoločne s veliteľmi letectva a zástupcami operačného veliteľstva a vojenských spravodajcov. Napísal NYT s odvolaním sa na vyhlásenie izraelskej armády.
Americký Inštitút pre štúdium vojny si podľa listu The Times of Israel (ToI) všimol, že nočný iránsky útok mal spoločné črty s tým, akým spôsobom teraz Rusko pri svojej agresii na Ukrajine používa drony a strely.
„Rusko na Ukrajine experimentovalo s kombináciami balistických striel a striel s plochou dráhou letu spoločne s iránskymi dronmi,“ poznamenal inštitút.
Čína po iránskom dronovom a raketovom útoku na Izrael vyzvala ku pokoju a zdržanlivosti, uviedlo ministerstvo zahraničia v Pekingu. Podľa čínskej diplomacie ide o rozšírenie konfliktu v Pásme Gazy.
„Čína vyzýva dotknuté strany, aby zachovali pokoj a zdržanlivosť s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii napätia,“ uviedlo čínske ministerstvo zahraničia. Súčasnú situáciu považuje za „rozšírenie konfliktu v Gaze“ a uhasenie tohto konfliktu je hlavnou prioritou.
Izrael vedie vojnu proti teroristickému hnutiu Hamas ovládajúcemu Pásmo Gazy v reakcii na útoky bojovníkov palestínskej skupiny na izraelskom území z vlaňajšieho 7. októbra.
„Týmito nezodpovednými a neospravedlniteľnými útokmi Irán riskuje, že spôsobí v regióne plošný požiar,“ povedal o údere Iránu na Izrael Steffen Hebestreit, hovorca nemeckého kancelára Olafa Scholza. Ten v nedeľu priletel na návštevu Číny.
Nemecko podľa neho o ďalších reakciách bude diskutovať so spojencami zo skupiny G7, ktorá združuje najvyspelejšie krajiny sveta. Ich konanie na dnešok zvolal americký prezident Joe Biden.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies