Ako sa vysporiadať s tým, že vaši rodičia sa nikdy nezmenia a nebudú vás milovať tak, ako ste potrebovali

Sú jednoducho "pravdy", o ktorých sa nediskutuje. V oblasti rodinných vzťahov ich môžeme nájsť množstvo. A práve preto, že sa podsúvajú spoločnosti ako nespochybniteľný fakt, môžu spôsobiť škody, zranenie, stažiť život ľuďom, ktorí žijú v rodinách a vzťahoch, povedzme, menej štandardných.

Určite poznáte nasledovné výroky: "Rodičia ti vždy chcú to najlepšie." "Nikto ťa nebude ľúbiť tak, ako rodič." "U rodiča vždy nájdeš bezpečie, porozumenie, otvorenú náruč." "Všetci rodičia milujú svoje deti." "Svojim rodičom môžeš povedať všetko."  "Rodičia vedia viac a lepšie ako ty." "Rodič má vždy pravdu." "S rodčom sa vždy napokon musíš nejako dohodnúť..." "Rodičovská láska prekoná všetko..."

Takto by sme mohli pokračovať ešte hodnú chvíľu. Vety, ktoré počúvame často, z rozhovorov, filmov, od skúsenejších, ktorí nám chcú poradiť... A predsa. Ľudia, ktorí žili v rodinách s emocionálne nezrelými rodičmi vedia - a je to pre nich bolestná záležitosť na celý život - že niektoré, alebo dokonca žiadne z týchto výrokov nemusia byť pravdou!

Človek, ktorý vyrastal v emocionálne vychladnutej rodine, uprostred vzťahov, kde vládli manipulácie, či dokonca určitý druh emočného zneužívania, ponižovania, utláčania, neprijatia a odmietania, má opačńé skúsenosti. Po rokoch, naopak, vie, že svojim rodičom nemôže povedať všetko. Že nie sú jeho najlepšími dôverníkmi, že sa necíti v ich prítomnosti bezpečne, slobodne, radostne. 

Vie dokonca aj to, že nebol nikdy tými najbližšími milovaný tak, ako to dieťa potrebuje. A vie tiež, že nie všetko, čo sa v rodine udialo ani zďaleka pre neho nebolo to najlepšie. Pozná skôr nedôveru, chlad, odmietanie, večnú kritiku, množstvo nárokov a očakávaní, niekedy aj výsmech, ponižovanie, nezáujem, prehliadaniem, či dokonca krik, hnev, agresiu. 

Ako sa s takýmito skúsenosťami vysporiadať a zároveň brať do úvahy to, čo nám spoločnosť s hore uvedenými výrokmi chce vtlačiť? Deti emocionálne nezrelých rodičov vďaka týmto spoločenským klišé tak často žijú v dlhodobom rozpore, nesú si na sebe bremeno, tajomstvo, ľútosť, aj skrytý hnev, či frustráciu. Nie, to, čo sa hovorí, o ich rodičoch neplatí! Oni neboli milovaní, pochopení ani prijatí! Prečo? Robia niečo zle? A mali by sa o dosiahnutie daného stavu pokúšať, až kým sa celkom nezbláznia a celkom nevyčerpajú?

Nie, pomoc je v podobných prípadoch celkom opačná. Dieťa, ktoré od rodičov odmalička nedostávalo dostatočnú podporu, porozumenie, bezpečie, prijatie a lásku, to má už aj tak v živote dosť ťažké. Nedostatky a deficity z detstva sa v dospelom veku môžu pretransformovať do ďalších problémov. Človek je už síce dospelý, no stále ho dokáže citová nedotknuteľnosť a chlad svojich rodičov zraňovať. O to viac, ak sa budú podvedome či vedome stále pokúšať o určitý ideál, ktorý nesú spomínané výroky typu - rodičovská láska nadovšetko...

Ľudia, ktorí to na vlastnej koži nezažili, si práveže musia sami pred sebou priznať, že tieto zovšeobecňujúce frázy jednoducho nie sú vždy pravdou. Mali by sa prestať nimi riadiť, prestať si vyčítať, že u nich v rodine to tak nikdy nebolo a že sa im taký stav nepodarilo dosiahnuť.

Ísť celé roky hlavou proti múru a snažiť sa získať lásku, nehu, porozumenie, záujem tam, kde skrátka nie je, je veľmi vyčerpávajúce, frustrujúce, bolestivé. Brzdí nás to vo všetkých oblastiach života, zostávame zaseknutí kdesi v detstve, s ubolenou dušou, uplakaným srdcom a naťahujeme detskú rúčku za niekým, kto nám ju nevie držať tak, ako sme túžili. Čo s tým teda???

Jednoducho - prestaňte sa snažiť o nemožné a ísť hlavou proti múru! Prestaňte vo svojom rodičovi vidieť niekoho, kým nikdy nebol. Prestaňte smútiť, oplakávať. Prestaňte si idealizovať, dúfať, veriť, predstavovať si. To vás ničí viac, ako pozrieť sa pravde tvárou v tvár. Pravda oslobodzuje, a určite to platí aj v tomto prípade. 

Pravdou vo vašom prípade je, že si musíte nájsť oporné body vášho života niekde inde ako v rodičovskom dome. Musíte si nájsť svojich dôverníkov, ľudí, ktorí vám rôzumejú, spriaznené duše, svoje chvíľky pohody, bezpečia, ktoré vám neposkytovala rodina. Porozhliadnite sa dobre a hľadajte lásku tam, kde je, neklopte stále na tie isté, nesprávne dvere!

Určite existuje niekde vaša krvná skupina, prijatie, objatie, radosť, životné naplnenie, a nikde nie je napísané, že to musí byť vaša biologická rodina.

A predovšetkým, prestaňte vkladať vašu životnú energiu do toho, že vaši rodičia sa zmenia. Nie, vo veľkej väčšine prípadov sa tak skrátka nedeje. Ak ide o hlbšie problémy, emočné nezrelosti, rôzne narcistické či hraničné poruchy osobnosti, je len veľmi malá šanca, že by mohlo prísť ku korekcii správania takýchto rodičov. Naopak, vaše snahy o zvrátenie stavu, vysvetľovanie, udobrovanie, prosenie o porozumenie, úprimné vyjavenie svojich pocitov - to všetko často naráža na hrubú stenu a vracia sa vám to späť v podobe sklamania, smútku, ďalšieho zranenia.

Prvý krok k zlepšeniu vášho vzťahu ste urobili vtedy, keď ste sa vyrovnali s realitou, pomenovali pravdivý stav a zmierili sa s tým, že sa to nezmení. Čo môžete zmeniť, je váš prístup, váš stav, váš život. Na ten sa orientujte!

Ako? Z hlbokej emočnej zaangažovanosti sa pokúste stiahnuť do role neutrálneho pozorovateľa. Prestaňte brať osobne výroky, výpady, slová, útoky, akékoľvek emočné manipulácie. Pozorujte to ako nestranný divák, a nenechajte to preniknúť cez svoje emočné hradby. Majte na pamäti, že ich správanie sa nijako netýka vašej skutočnej hodnoty, toho, kým ste, čo si naozaj zaslúžite, potrebujete.

Zmeňte navždy svoje očakávania voči vašim rodičom, voči tomu, čo od nich môžete dostať. Vybudujte si prakticky akýsi nový vzťah. Neutrálnejší, taký, aby vás nezraňoval. To vyžaduje pevné a spoľahlivé hranice, Buďte si vedomí, aké náboje, zbrane, momenty, aké vaše slabé chvíle zvykli vaši rodinní príslušníci využívať. Ak už tieto taktiky poznáte, ľahšie sa vám to bude odrážať.

Definujte si (ak vám to pomôže, pokojne aj s kvalitným terapeutom), aký bol problém vašich rodičov, aká bola ich emocionálna nezrelosť, ako to dopadalo na vás ako dieťa. Definujte si tiež to, čo ste v ich stave emocionálnej nezrelosti určite nikdy nemohli dostať ani nedostanete. Uvidíte, takéto jasné pomenovanie vnesie do vašich emócií a prežívania viac pokoja!

Odpútajte sa z rolí, do ktorých vás rodina chcela vmanévrovať (zodpovednosť za pocity, problémy, očakávania rodičov, bezvýhradné slúženie, byť k dispozícii 24/7, vymenené role rodič-dieťa, keď vy nesiete ich bremená a nezrelosť, pocity viny za to, že nie ste takí, ako by chceli...). Uvedomte si, že nežijete život svojej biologickej rodiny, ale váš vlastný. Nikto z nás na tejto zemi ani nenesie zodpovednosť za toho druhého, pokiaľ to nie je naše nedospelé dieťa. Robíte vlastné autonómne rozhodnutia. A tými sú aj vedieť povedať "nie", určiť si hranice, dovoliť intenzitu a frekvenciu vášho kontaktu s tými, ktorí vám ubližujú, vyčerpávajú, nepodporujú. 

Prestať žiť v starých nezrelých a nezdravých rodinných vzorcov a vstúpiť do nového života. S identitou, ktorú neurčujú vaši biologickí rodičia, iba Boh. S vlastnými hodnotami, cieľmi, vášňami. Áno, je pravda, že už nikdy nebudete mať takých rodičov, akých ste ako malé dieťa potrebovali. Ani toľko lásky, podpory, nehy, prijatia. No čím skôr si to uvedomíte, tým viac zo svojho života, osobnosti a budúcnosti môžete zachrániť.