Aj ľudia, čo Boha neuctievajú, sa sem-tam zvyknú pomodliť, ba dokonca aj tí, ktorí Ho nielenže neuctievajú, ale ani v Neho neveria. Adresujú sa Mu sťažnosti, ale najmä je to vždy spojené s hlbokým zúfalstvom. Ateisti hľadajú čosi vyššie, keď sa im rozpadá všetko, čo dovtedy mali, keď strácajú blízkych alebo aj svoje vlastné zdravie, keď sú zahrabaní v chudobe alebo im niekto dovtedy milovaný vypálil večné tetovanie do srdca v podobe sklamania.
Áno, vždy je to bolestivé a vždy sa volá na pomoc Boh.
Poznám veľa príbehov. Napríklad jedno dievča, v tínedžerskom veku, predtým nechodilo do cirkvi, ani len na Boha nepomyslelo. A zrazu mohlo prísť v rodine k úmrtiu, a tak si kľaklo na posteľ a v beznádeji prosilo o uzdravenie Boha. A viete čo? Modlitba bola vypočutá a dievča sa neskôr k Nemu obrátilo celým srdcom.
Alebo iný príbeh. Žena, ktorej dcéra zomrela. Keď odchádzala z nemocnice, trpiaca ako ranené zviera, sadla do auta a šoférovala. Slzy jej tiekli, hrdlo si šla vykričať. Obviňovala Boha za tragédiu, hoci dovtedy sa považovala za čisto neveriacu osobu. A zrazu, hoci jej dcére sa do tela život nevrátil, pocítila v nešťastí, že Boh existuje a začala Ho spoznávať.
Lenže tento článok je o inom type modlitieb. Je o tých maličkých, nie o veľkých, kedy ide o život a smrť.
Pieseň
Milada často o sebe vravievala, že má zaprataný byt starými papiermi a všeličím možným. Bola to aj pravda, preto sa na ňu niektorí obracali s požiadavkou, či nemá toto či tamto. Aj teraz k nej prišla prosba vo forme hlasovej správy. Jej priateľka hľadala pieseň o nebi. Nedávno jej zomrela mama, a tá pieseň, práve tá, pre ňu predstavovala útechu. Milada hľadala, aj jej záležalo na tom, aby sa pesnička našla. Strávila tak hodiny a hodiny, už bola unavená, veci porozkladané. USB kľúče, ktorých mala niekoľko, sa striedali v počítači, ale výsledok žiaden.
Až napokon, večer, keď už so silami bola na konci, požiadala Boha o pomoc. Jednoducho, krátko a výstižne sa pomodlila, aby to našla. A predstavte si, netrvalo ani tri minúty a skutočne sa k hľadanému dopracovala.
„Toľko som hľadala a ani mi nenapadlo pomodliť sa. A potom som sa pomodlila a hneď to bolo,“ zdôverila sa svojej priateľke s úžasom, akí sme veľakrát zábudliví. S úžasom nad tým, že naozaj nie je nič, čo nemôžeme Bohu predniesť. Šťastná bola Milada, ale aj jej priateľka, ktorá znovu a zas počúvala pieseň o tom, že hore v nebi všetko zdobí jas a že tam znie chválou každý hlas.
„Tam hore budeme bývať, do tváre Božej sa dívať, túžim skoro v kraj ten prísť...“
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies